Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavné mesto bude obnovu stromov pri Námestí slobody realizovať v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) – Alej stromov pri bratislavskom Námestí slobody, pred Úradom vlády SR, obnovia. Podľa dendrologického posudku totiž 40 tunajších brestovcov západných predstavuje bezpečnostné riziko pre peších i cestnú premávku. Na poškodených stromoch dá preto hlavné mesto od pondelka (11.4.) urobiť bezpečnostný orez. Následne na jeseň začne s ich obnovou. Brestovce nahradí 44 nových a mladých stromov, medzi nimi javor poľný a jaseňovec metlinatý.
Bratislavský magistrát tvrdí, že nové stromy pozitívne ovplyvnia vzhľad dotknutého priestoru a namiesto poškodených a prestarnutých stromov sa Bratislavčania môžu tešiť na obnovenú alej. "Už v minulosti museli byť viaceré stromy odstránené, a teda alej je už v súčasnosti preriedená. Zároveň musíme zaistiť bezpečnosť občanov, pretože celý priestor Námestia slobody, vrátane aleje, je veľmi využívaný. Obnovu poškodených stromov považujem za nevyhnutnú," uviedla Zuzana Hudeková z oddelenia hlavnej architektky mesta Bratislavy.
Zlý zdravotný stav a poškodenie stromov preukázal podľa jej slov dendrologický posudok. V ňom sa uvádza, že viac ako polovica stromov je v havarijnom stave a je okamžite nutná ich revitalizácia. U väčšiny stromov majú byť totiž rozsiahle poškodenia, od koreňov stromov až po nasadenie korunky stromu.
"Mestské prostredie je pre úspešný rast a vývoj stromov veľmi nepriaznivý. V zahraničí sa obnova stromov robí pravidelne a systematicky," uviedla Hudeková. Ako podotkla, v niektorých prípadoch sa obnovujú mestské stromy hneď ako dosiahnu vek 30 až 40 rokov. "Ročne sa tak rúbu tisíce stromov a zároveň sa ďalšie tisíce vysadia," skonštatovala Hudeková.
Hlavné mesto bude obnovu stromov pri Námestí slobody realizovať v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Projekt je financovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska, prostredníctvom finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a zo štátneho rozpočtu SR s celkovou sumou viac ako tri milióny eur. Cieľom projektu je zvýšenie pripravenosti Bratislavy na negatívne dopady zmeny klímy. Výsledkom má byť realizácia konkrétnych adaptačných opatrení v oblasti udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou, v oblasti úpravy mikroklímy formou bioretencie dažďových vôd či tvorby nových plôch zelene.
Bratislavský magistrát tvrdí, že nové stromy pozitívne ovplyvnia vzhľad dotknutého priestoru a namiesto poškodených a prestarnutých stromov sa Bratislavčania môžu tešiť na obnovenú alej. "Už v minulosti museli byť viaceré stromy odstránené, a teda alej je už v súčasnosti preriedená. Zároveň musíme zaistiť bezpečnosť občanov, pretože celý priestor Námestia slobody, vrátane aleje, je veľmi využívaný. Obnovu poškodených stromov považujem za nevyhnutnú," uviedla Zuzana Hudeková z oddelenia hlavnej architektky mesta Bratislavy.
Zlý zdravotný stav a poškodenie stromov preukázal podľa jej slov dendrologický posudok. V ňom sa uvádza, že viac ako polovica stromov je v havarijnom stave a je okamžite nutná ich revitalizácia. U väčšiny stromov majú byť totiž rozsiahle poškodenia, od koreňov stromov až po nasadenie korunky stromu.
"Mestské prostredie je pre úspešný rast a vývoj stromov veľmi nepriaznivý. V zahraničí sa obnova stromov robí pravidelne a systematicky," uviedla Hudeková. Ako podotkla, v niektorých prípadoch sa obnovujú mestské stromy hneď ako dosiahnu vek 30 až 40 rokov. "Ročne sa tak rúbu tisíce stromov a zároveň sa ďalšie tisíce vysadia," skonštatovala Hudeková.
Hlavné mesto bude obnovu stromov pri Námestí slobody realizovať v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Projekt je financovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska, prostredníctvom finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a zo štátneho rozpočtu SR s celkovou sumou viac ako tri milióny eur. Cieľom projektu je zvýšenie pripravenosti Bratislavy na negatívne dopady zmeny klímy. Výsledkom má byť realizácia konkrétnych adaptačných opatrení v oblasti udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou, v oblasti úpravy mikroklímy formou bioretencie dažďových vôd či tvorby nových plôch zelene.
