Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najlepšie v hodnotení obstálo Melburne a Sydney, najhoršie Mexico City, kde pouliční umelci môžu skončiť za mrežami.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) – Slovenské hlavné mesto odrádza pouličných umelcov. Vyplýva to zo zverejneného prieskumu Beat of The Street (Rytmus ulice), ktorý sa venoval situácii pouličného umenia vo svete za minulý rok a porovnával spolu 46 miest na všetkých kontinentoch. Najlepšie v hodnotení obstálo Melburne a Sydney, najhoršie Mexico City, kde pouliční umelci môžu skončiť za mrežami. TASR o tom informovala Jana Kluková z PR agentúry PEPR Consulting.
Na rozdiel od susednej Prahy, ktorá je spolu s ďalšími mestami na treťom mieste, je Bratislava hodnotená nepriaznivo. "Vďaka obmedzujúcemu systému povolení je Bratislava náročným miestom pre buskerov - pouličných umelcov. Miestne úrady nepovažujú umenie v uliciach za pozitívny prejav kultúry vo verejnom priestranstve a nesnažia sa ho podporovať," uvádza Kluková. O Prahe hovorí, že pouličné umenie je tam podporované a regulované spôsobom, ktorý prináša prospech všetkým zúčastneným.
Na prvých miestach sa umiestnili Melbourne a Sydney v Austrálii a brazílske Sao Paulo. "Nielenže ich predstavitelia vykazujú priateľský prístup k pouličnému umeniu, ale navyše zapájajú samotných umelcov do tvorby pravidiel a do procesu rozhodovania," hovorí o austrálskych mestách Kluková. Tieto mestá navyše využívajú podľa jej slov príležitosť propagovať pouličné umenie ako prvok svojej kreatívnej a kultúrnej identity. "Zistili, že pouličné umenie môže mať pozitívny vplyv na to, akým spôsobom ľudia vnímajú verejný priestor."
Celkom odlišná situácia panuje v Mexico City, ktoré bolo vyhodnotené ako najmenej priateľské pre busking, ktorý je tu nelegálny a hrozí zaň podľa Klukovej dokonca trest odňatia slobody.
"Pouličné umenie je ako kultúrno-ekonomická hybná sila často prehliadané. Napriek tomu predstavuje najbežnejší spôsob, ako môžu umelci napredovať v kariére, zlepšovať sa a robiť prácu, ktorú majú radi," myslí si Nick Broad, zakladateľ hnutia The Busking Project, ktoré štúdiu vypracovalo. "Stále viac autorov urbanistických plánov hľadá stratégie, ktoré by pomohli vdýchnuť život stagnujúcim centrám miest. Pouličné umenie má potenciál zlepšiť ich povesť ako kultúrne bohatých miest vhodných pre život, prácu a turistiku," dodal.
The Busking Project je celosvetová komunita, ktorej členovia v priebehu uplynulých štyroch rokov nakrúcali pouličných umelcov na piatich kontinentoch, vytvorili sieť umelcov z 55 krajín a spustili bezplatnú službu formou QR kódu. Vďaka tomu môžu diváci dávať umelcom svoje príspevky v digitálnej forme.
Na rozdiel od susednej Prahy, ktorá je spolu s ďalšími mestami na treťom mieste, je Bratislava hodnotená nepriaznivo. "Vďaka obmedzujúcemu systému povolení je Bratislava náročným miestom pre buskerov - pouličných umelcov. Miestne úrady nepovažujú umenie v uliciach za pozitívny prejav kultúry vo verejnom priestranstve a nesnažia sa ho podporovať," uvádza Kluková. O Prahe hovorí, že pouličné umenie je tam podporované a regulované spôsobom, ktorý prináša prospech všetkým zúčastneným.
Na prvých miestach sa umiestnili Melbourne a Sydney v Austrálii a brazílske Sao Paulo. "Nielenže ich predstavitelia vykazujú priateľský prístup k pouličnému umeniu, ale navyše zapájajú samotných umelcov do tvorby pravidiel a do procesu rozhodovania," hovorí o austrálskych mestách Kluková. Tieto mestá navyše využívajú podľa jej slov príležitosť propagovať pouličné umenie ako prvok svojej kreatívnej a kultúrnej identity. "Zistili, že pouličné umenie môže mať pozitívny vplyv na to, akým spôsobom ľudia vnímajú verejný priestor."
Celkom odlišná situácia panuje v Mexico City, ktoré bolo vyhodnotené ako najmenej priateľské pre busking, ktorý je tu nelegálny a hrozí zaň podľa Klukovej dokonca trest odňatia slobody.
"Pouličné umenie je ako kultúrno-ekonomická hybná sila často prehliadané. Napriek tomu predstavuje najbežnejší spôsob, ako môžu umelci napredovať v kariére, zlepšovať sa a robiť prácu, ktorú majú radi," myslí si Nick Broad, zakladateľ hnutia The Busking Project, ktoré štúdiu vypracovalo. "Stále viac autorov urbanistických plánov hľadá stratégie, ktoré by pomohli vdýchnuť život stagnujúcim centrám miest. Pouličné umenie má potenciál zlepšiť ich povesť ako kultúrne bohatých miest vhodných pre život, prácu a turistiku," dodal.
The Busking Project je celosvetová komunita, ktorej členovia v priebehu uplynulých štyroch rokov nakrúcali pouličných umelcov na piatich kontinentoch, vytvorili sieť umelcov z 55 krajín a spustili bezplatnú službu formou QR kódu. Vďaka tomu môžu diváci dávať umelcom svoje príspevky v digitálnej forme.
