Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priame boje o Bratislavu sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili okrajovú obec Vajnory.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) - Pietnym aktom kladenia vencov pri Pamätníku osloboditeľov na Námestí Eugena Suchoňa v Bratislave si organizátori spolu s verejnosťou uctili 69. výročie oslobodenia hlavného mesta SR spod fašistickej okupácie. Za zvukov vojenskej hudby a asistencie Čestnej stráže položili delegácie mnoho vencov.
Podujatie opäť pripravilo hlavné mesto s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Zúčastnili sa na ňom zástupcovia najvyšších štátnych orgánov, Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a iných samosprávnych inštitúcií, tiež diplomati z 11 veľvyslanectiev krajín, ktoré sa spolupodieľali na oslobodení mesta.
"Štvrtý apríl 1945 je významnou súčasťou modernej histórie nášho mesta. Považujem za dôležité, že si pripomíname tento deň a tým dávame najavo náš postoj k druhej svetovej vojne. Nemci považovali Bratislavu za pevnosť, zamínovali ju a chceli ju vyhodiť do povetria. Tomu zabránila Červená armáda a Bratislavčania," povedal v príhovore bratislavský primátor Milan Ftáčnik. Zároveň upozornil na súčasné snahy rôznej nenávisti a nedávne postoje mesta v podobe aktivít Bratislava bez náckov a Stop fašizmu.
Ruský veľvyslanec na Slovensku Pavel Kuznecov pripomenul, že aj keď sa nám stále vzďaľujú hrôzy najstrašnejšej vojny, nesmieme zabúdať na prejavy násilia. Podpredseda BSK Martin Berta vyzval najmä politikov urobiť všetko pre to, aby sa nezmyselné ambície, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, viac neopakovali. Na rôzne spôsoby násilia v súčasnosti upozornil aj Martin Krno zo SZPB, organizácie, ktorej odbojári dôverne poznajú hrôzy vojny.
Priame boje o Bratislavu sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili okrajovú obec Vajnory. O dva dni neskôr ráno zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom a posledné boje v meste sa skončili 4. apríla 1945 večer, ktoré zavŕšila ofenzíva Červenej armády. V bojoch zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Zhorelo alebo bolo poškodených viacero budov. Vojnové obete sú pochované na bratislavskom Slavíne.
Podujatie opäť pripravilo hlavné mesto s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Zúčastnili sa na ňom zástupcovia najvyšších štátnych orgánov, Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a iných samosprávnych inštitúcií, tiež diplomati z 11 veľvyslanectiev krajín, ktoré sa spolupodieľali na oslobodení mesta.
"Štvrtý apríl 1945 je významnou súčasťou modernej histórie nášho mesta. Považujem za dôležité, že si pripomíname tento deň a tým dávame najavo náš postoj k druhej svetovej vojne. Nemci považovali Bratislavu za pevnosť, zamínovali ju a chceli ju vyhodiť do povetria. Tomu zabránila Červená armáda a Bratislavčania," povedal v príhovore bratislavský primátor Milan Ftáčnik. Zároveň upozornil na súčasné snahy rôznej nenávisti a nedávne postoje mesta v podobe aktivít Bratislava bez náckov a Stop fašizmu.
Ruský veľvyslanec na Slovensku Pavel Kuznecov pripomenul, že aj keď sa nám stále vzďaľujú hrôzy najstrašnejšej vojny, nesmieme zabúdať na prejavy násilia. Podpredseda BSK Martin Berta vyzval najmä politikov urobiť všetko pre to, aby sa nezmyselné ambície, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, viac neopakovali. Na rôzne spôsoby násilia v súčasnosti upozornil aj Martin Krno zo SZPB, organizácie, ktorej odbojári dôverne poznajú hrôzy vojny.
M. Ftáčnik: Osloboditeľom ďakuje vďačná Bratislava
Priame boje o Bratislavu sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili okrajovú obec Vajnory. O dva dni neskôr ráno zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom a posledné boje v meste sa skončili 4. apríla 1945 večer, ktoré zavŕšila ofenzíva Červenej armády. V bojoch zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Zhorelo alebo bolo poškodených viacero budov. Vojnové obete sú pochované na bratislavskom Slavíne.
