Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci neschválili dodatok k štatútu mesta, zahlasovalo zaň len 19 z 36 prítomných poslancov.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) – Hlavné mesto malo dnes po dvoch rokoch diskusií formálne spustiť novú parkovaciu politiku. Bratislavskí mestskí poslanci však nakoniec neschválili dodatok k štatútu mesta, zahlasovalo zaň len 19 z 36 prítomných poslancov. Hlasovanie o všeobecne záväznom nariadení (VZN) o parkovaní, ktoré malo nasledovať, tak primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) stiahol.
Systém parkovacej politiky by mal v prvom rade uprednostniť Bratislavčanov pred vodičmi, ktorí do hlavného mesta len dochádzajú. Obyvateľ s trvalým pobytom by si mohol podľa predkladaného VZN požiadať o vydanie rezidentskej parkovacej karty, za ktorú by ročne zaplatil maximálne 30 eur. Bez ďalších poplatkov by tak mohol parkovať vo svojej mestskej časti a na odstavenie auta v iných by dostal polovičnú zľavu. Za kartu pre každé ďalšie auto by už podľa VZN zaplatil 100-násobok základnej úhrady.
Nerezident by si mal podľa VZN zaplatiť za parkovanie v celom meste v spoplatnených zónach do 2 eur na hodinu. Bratislavčan z inej mestskej časti by dostal na túto sumu polovičnú zľavu. Tá by však nemala platiť v zónach, ktoré mestská časť bude považovať za najlukratívnejšie a zavedie tam krátkodobé, maximálne dvojhodinové parkovanie. Mesto by však určilo len maximálne ceny, konkrétne by si stanovili mestské časti vo svojich VZN.
Do systému parkovacej politiky sa mali najprv zapojiť len štyri mestské časti – Petržalka, Ružinov, Staré a Nové Mesto. Ak Bratislavčan býva v inej mestskej časti, mohol by si vybaviť rezidentskú parkovaciu kartu bez vyznačenia zóny trvalého pobytu. Tá by mu umožnila odstaviť auto v spoplatnených zónach Bratislavy a uplatniť si 50-percentnú zľavu.
Pre vodičov, ktorí do hlavného mesta každý deň dochádzajú za prácou, chce mesto zriadiť záchytné parkoviská, na ktoré bude nadväzovať mestská hromadná doprava. Na tie už dnes poslanci vyčlenili financie vo schválenom rozpočte na tento rok.
Základné pravidlá parkovacej politiky poslanci schválili už na jeseň 2012. Mestské zastupiteľstvo o rok neskôr, v septembri 2013 zase odobrilo, že príjmy z úhrad a pokút za dočasné parkovanie sa budú prerozdeľovať v pomere 25 percent pre mesto a 75 percent pre mestské časti.
Systém parkovacej politiky by mal v prvom rade uprednostniť Bratislavčanov pred vodičmi, ktorí do hlavného mesta len dochádzajú. Obyvateľ s trvalým pobytom by si mohol podľa predkladaného VZN požiadať o vydanie rezidentskej parkovacej karty, za ktorú by ročne zaplatil maximálne 30 eur. Bez ďalších poplatkov by tak mohol parkovať vo svojej mestskej časti a na odstavenie auta v iných by dostal polovičnú zľavu. Za kartu pre každé ďalšie auto by už podľa VZN zaplatil 100-násobok základnej úhrady.
Nerezident by si mal podľa VZN zaplatiť za parkovanie v celom meste v spoplatnených zónach do 2 eur na hodinu. Bratislavčan z inej mestskej časti by dostal na túto sumu polovičnú zľavu. Tá by však nemala platiť v zónach, ktoré mestská časť bude považovať za najlukratívnejšie a zavedie tam krátkodobé, maximálne dvojhodinové parkovanie. Mesto by však určilo len maximálne ceny, konkrétne by si stanovili mestské časti vo svojich VZN.
Do systému parkovacej politiky sa mali najprv zapojiť len štyri mestské časti – Petržalka, Ružinov, Staré a Nové Mesto. Ak Bratislavčan býva v inej mestskej časti, mohol by si vybaviť rezidentskú parkovaciu kartu bez vyznačenia zóny trvalého pobytu. Tá by mu umožnila odstaviť auto v spoplatnených zónach Bratislavy a uplatniť si 50-percentnú zľavu.
Pre vodičov, ktorí do hlavného mesta každý deň dochádzajú za prácou, chce mesto zriadiť záchytné parkoviská, na ktoré bude nadväzovať mestská hromadná doprava. Na tie už dnes poslanci vyčlenili financie vo schválenom rozpočte na tento rok.
Základné pravidlá parkovacej politiky poslanci schválili už na jeseň 2012. Mestské zastupiteľstvo o rok neskôr, v septembri 2013 zase odobrilo, že príjmy z úhrad a pokút za dočasné parkovanie sa budú prerozdeľovať v pomere 25 percent pre mesto a 75 percent pre mestské časti.
