Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavné mesto v septembri avizovalo, že primátor Bratislavy Matúš Vallo sa so starostami dohodol na novom prerozdelení financií.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. novembra (TASR) - Bratislavská Petržalka nesúhlasí s novým návrhom prerozdelenia financií medzi hlavným mestom a mestskými časťami. Napriek tomu, že mestské časti by podľa neho mali získať na dofinancovanie svojich materských škôl (MŠ) viac peňazí, petržalská samospráva nepovažuje navrhovanú kompenzáciu za dostatočnú. Návrh magistrátu označuje za neférový, keďže naň dopláca najviac práve ona. Miestni poslanci preto schválili nesúhlasné stanovisko k návrhu zmeny štatútu hlavného mesta.
Podľa návrhu by mala najväčšia bratislavská mestská časť dostať od mesta za rok 2023 o vyše 500.000 eur viac. Podľa starostu Petržalky Jána Hrčku to síce môže na prvý pohľad vyzerať ako ústretový krok, reálne je to však podľa neho ďalšia diera v rozpočte mestskej časti. Problém vidí najmä v tom, že mesto si ponechá 50 percent zo sumy, ktoré dostanú samosprávy od štátu na vytvorenie nových kapacít v škôlkach.
"Mesto nám síce sľubuje kompenzáciu, no nie v takej výške, v akej by mala byť. Ide o jednorazovú sumu vyše 500.000 eur, avšak podľa mojich prepočtov by sa nám malo za štyri roky vytvárania nových kapacít v materských školách vrátiť 1,8 milióna eur," zdôrazňuje Hrčka.
Keby podľa neho vyplatilo hlavné mesto Petržalke 100 percent peňazí na materské škôlky od štátu, teda tak, ako to robí pri súkromných a cirkevných škôlkach, financie by samospráva využila na chod tých petržalských. Peniaze, ktoré do školstva presúvala z iných priorít, by presunula tam, kam patria. Teda na úpravu verejného priestoru, opravy chodníkov či na kapacity a služby pre seniorov.
"Je absurdné, že Petržalka ako najľudnatejšia bratislavská mestská časť dostáva v prepočte na jedného obyvateľa o 50, niekedy až o 100 percent menej peňazí ako iné mestské časti," podotýka Hrčka.
Hlavné mesto v septembri avizovalo, že primátor Bratislavy Matúš Vallo sa so starostami dohodol na novom prerozdelení financií. Dohodnutá úprava spôsobu prerozdelenia balíka peňazí z dane z príjmov má znamenať zvýšenie percenta z podielových daní, ktoré prináležia mestským častiam na financovanie škôl a školských zariadení, primárne škôlok. Mestské časti by tak mohli dodatočne získať o 2,3 milióna eur viac.
Nové nastavenie financovania by mohlo byť aplikované od budúceho kalendárneho roka. Odsúhlasiť ho však musí bratislavské mestské zastupiteľstvo. Pripravovaná zmena štatútu hlavného mesta má upraviť pôvodný vzorec prerozdeľovania financií ešte z roku 2009. Navrhovaná zmena má lepšie reflektovať na realitu samospráv.
Nový návrh považuje Vallo za výrazné zlepšenie situácie pre mestské časti. "Urobili sme veľký ústupok a som rád, že sme našli kompromis so 16 starostami," uviedol pre TASR Vallo. Od budúceho roka by mali mestské časti dostať podľa neho o 2,3 milióna eur viac, zároveň dostanú spätne z posledné roky 2,9 milióna eur podľa počtu žiakov.
Úvahu o tom, že by mesto dávalo mestským častiam 100 percent financií, považuje za nelogickú. "Nie je to ako normatív na základné školy. Počet detí je jedným z troch ukazovateľov, ktoré sú vo vzorci, podľa ktorého sa menia peniaze pre každú samosprávu a ktorý iba naviguje a hovorí, kam a koľko peňazí má ísť," poznamenal Vallo. Zároveň pripomína, že v opačnom prípade by hlavné mesto nemohlo platiť verejné osvetlenie pri škôlkach, mestskú hromadnú dopravu k nim či mestských policajtov, ktorí niekedy pri nich hliadkujú.
Podľa návrhu by mala najväčšia bratislavská mestská časť dostať od mesta za rok 2023 o vyše 500.000 eur viac. Podľa starostu Petržalky Jána Hrčku to síce môže na prvý pohľad vyzerať ako ústretový krok, reálne je to však podľa neho ďalšia diera v rozpočte mestskej časti. Problém vidí najmä v tom, že mesto si ponechá 50 percent zo sumy, ktoré dostanú samosprávy od štátu na vytvorenie nových kapacít v škôlkach.
"Mesto nám síce sľubuje kompenzáciu, no nie v takej výške, v akej by mala byť. Ide o jednorazovú sumu vyše 500.000 eur, avšak podľa mojich prepočtov by sa nám malo za štyri roky vytvárania nových kapacít v materských školách vrátiť 1,8 milióna eur," zdôrazňuje Hrčka.
Keby podľa neho vyplatilo hlavné mesto Petržalke 100 percent peňazí na materské škôlky od štátu, teda tak, ako to robí pri súkromných a cirkevných škôlkach, financie by samospráva využila na chod tých petržalských. Peniaze, ktoré do školstva presúvala z iných priorít, by presunula tam, kam patria. Teda na úpravu verejného priestoru, opravy chodníkov či na kapacity a služby pre seniorov.
"Je absurdné, že Petržalka ako najľudnatejšia bratislavská mestská časť dostáva v prepočte na jedného obyvateľa o 50, niekedy až o 100 percent menej peňazí ako iné mestské časti," podotýka Hrčka.
Hlavné mesto v septembri avizovalo, že primátor Bratislavy Matúš Vallo sa so starostami dohodol na novom prerozdelení financií. Dohodnutá úprava spôsobu prerozdelenia balíka peňazí z dane z príjmov má znamenať zvýšenie percenta z podielových daní, ktoré prináležia mestským častiam na financovanie škôl a školských zariadení, primárne škôlok. Mestské časti by tak mohli dodatočne získať o 2,3 milióna eur viac.
Nové nastavenie financovania by mohlo byť aplikované od budúceho kalendárneho roka. Odsúhlasiť ho však musí bratislavské mestské zastupiteľstvo. Pripravovaná zmena štatútu hlavného mesta má upraviť pôvodný vzorec prerozdeľovania financií ešte z roku 2009. Navrhovaná zmena má lepšie reflektovať na realitu samospráv.
Nový návrh považuje Vallo za výrazné zlepšenie situácie pre mestské časti. "Urobili sme veľký ústupok a som rád, že sme našli kompromis so 16 starostami," uviedol pre TASR Vallo. Od budúceho roka by mali mestské časti dostať podľa neho o 2,3 milióna eur viac, zároveň dostanú spätne z posledné roky 2,9 milióna eur podľa počtu žiakov.
Úvahu o tom, že by mesto dávalo mestským častiam 100 percent financií, považuje za nelogickú. "Nie je to ako normatív na základné školy. Počet detí je jedným z troch ukazovateľov, ktoré sú vo vzorci, podľa ktorého sa menia peniaze pre každú samosprávu a ktorý iba naviguje a hovorí, kam a koľko peňazí má ísť," poznamenal Vallo. Zároveň pripomína, že v opačnom prípade by hlavné mesto nemohlo platiť verejné osvetlenie pri škôlkach, mestskú hromadnú dopravu k nim či mestských policajtov, ktorí niekedy pri nich hliadkujú.
