Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samotnej rekonštrukcii predchádzal archeologický prieskum v rokoch 2008 – 2009, ktorý okrem iného odkryl dovtedy neznáme murivá zo 14. – 17. storočia.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) – Po takmer deviatich rokoch je verejnosti prístupný horný hrad na Devíne v Bratislave. Ten bol totiž od septembra 2008 z bezpečnostných dôvodov pre trhlinu v hradnom múre nad kamenným prístupovým schodiskom zatvorený. "Po 104 mesiacoch otvárame horný hrad Devín opäť verejnosti. Veríme, že priláka viac turistov ako v minulom roku, keď to bolo 175.000 návštevníkov. Dýcha z neho totiž história a bez histórie nemáme žiadnu budúcnosť," uviedla na otvorení námestníčka primátora Ľudmila Farkašovská.
Samotnej rekonštrukcii predchádzal archeologický prieskum v rokoch 2008 – 2009, ktorý okrem iného odkryl dovtedy neznáme murivá zo 14. – 17. storočia. Následne bola odstránená dlažba na hornej terase, pod ktorou sa našli ďalšie historické objekty z 13. – 17. storočia. Do apríla 2010 sa ešte podarilo opraviť poškodené murivo hradby či vymeniť drevený most cez šijovú priekopu za kovový. Pre nedostatok peňazí však museli byť práce na jar 2010 prerušené. Obnoviť sa ich podarilo na jeseň 2015. Náklady dosiahli okolo 750.000 eur, z ktorých dalo mesto vyše 300.000 eur, zvyšná časť bola hradená z nórskych fondov.
"Nastúpili horolezci a očistili skalné bralo a hradné architektúry od náletovej zelene, ktorá tu vyrástla za posledných 40 rokov. Taktiež bolo obnažené severovýchodné opevnenie, takže po dlhých rokoch vidíme, ako hradba vyzerala," povedala Katarína Harmadyová z Múzea mesta Bratislavy (MMB). Očistené boli tiež neprístupné, teda pohľadové časti hradu.
Obnovený tak bol exteriér horného hradu, stredná a horná terasa a prístupová terasa zo stredného hradu na citadelu. Obnovou prešla aj expozícia v jaskynných priestoroch hradného brala, ktorá pozostáva z archeologických nálezov, ale obohatená je aj o geologickú históriu. Približuje tak hrad Devín od 13. do 20. storočia.
Harmadyová zároveň priznáva, že práce boli náročné aj pre výšku, v ktorej sa hrad nachádza. K dispozícii bol síce jeden elektrický rebrík, väčšina vecí v súvislosti s novou expozíciou sa vynášala ručne. "Je tam napríklad aj kameň s erbom Garajovcov z 15. storočia. Váži viac ako 300 kíl a niesli ho šiesti muži," doplnila.
S obnovou hradu však hlavné mesto nekončí. Podľa riaditeľa MMB Petra Hyrossa by sa mal o dva týždne začať archeologický prieskum na mieste, kde by v budúcnosti mala byť prevádzková budova so servisom pre návštevníkov, ale aj priestor pre prácu so školami či odborníkmi.
Obnovu horného hradu na Devíne aj za finančnej pomoci Nórskeho kráľovstva vníma pozitívne aj Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. "Spolupatričnosť, ktorú nám táto časť Európy venuje, by sme si mali vážiť. Pretože ide o ochranu, ale aj záchranu hodnôt civilizácie, ktorých je Európa nositeľom," skonštatoval riaditeľ KPÚ Peter Jurkovič.
Hoci ide v tomto prípade podľa neho o zvyšky hradnej architektúry, keďže strategickou polohou bol vždy cieľom dobyvateľov alebo tých, ktorí chceli vládnuť, je potrebné zachovať aj túto časť histórie. Do akej miery by sa hrad mal rekonštruovať, sa podľa Jurkoviča vedú dlhoročné debaty aj medzi odborníkmi a pamiatkarmi. Nevyhnutné bude charakterizovať, ktoré obdobie by bolo najrozhodujúcejšie, a zároveň nevnášať do obnovy subjektívne pocity, ale odbornosť.
Kamenný stredoveký hrad bol postavený na skalnom brale najneskôr v druhej polovici 13. storočia. Najstaršou stavbou na hornom hrade bola valcová veža, v ktorej strede sa nachádzal vstup do jaskynných priestorov v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom.
Hrad Devín bol kráľovským pohraničným hradom, ktorý bol prepožičaný významným uhorským šľachtickým rodom. V roku 1529 naň zaútočili Turci, v 15. – 17. storočí bol hrad viackrát prestavený a rozšírený. V roku 1809 ho podmínovali vojaci Napoleonovej armády a vyhodili do povetria. Do Dunaja sa zrútili vtedy celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Ďalšie jeho časti boli zničené pri výstavbe siedmich pomníkov počas osláv tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny v roku 1896. Poslední majitelia Pálffyovci predali Devínsky hrad Československej republike 25. mája 1932 za symbolických vtedajších 1000 korún.
Samotnej rekonštrukcii predchádzal archeologický prieskum v rokoch 2008 – 2009, ktorý okrem iného odkryl dovtedy neznáme murivá zo 14. – 17. storočia. Následne bola odstránená dlažba na hornej terase, pod ktorou sa našli ďalšie historické objekty z 13. – 17. storočia. Do apríla 2010 sa ešte podarilo opraviť poškodené murivo hradby či vymeniť drevený most cez šijovú priekopu za kovový. Pre nedostatok peňazí však museli byť práce na jar 2010 prerušené. Obnoviť sa ich podarilo na jeseň 2015. Náklady dosiahli okolo 750.000 eur, z ktorých dalo mesto vyše 300.000 eur, zvyšná časť bola hradená z nórskych fondov.
"Nastúpili horolezci a očistili skalné bralo a hradné architektúry od náletovej zelene, ktorá tu vyrástla za posledných 40 rokov. Taktiež bolo obnažené severovýchodné opevnenie, takže po dlhých rokoch vidíme, ako hradba vyzerala," povedala Katarína Harmadyová z Múzea mesta Bratislavy (MMB). Očistené boli tiež neprístupné, teda pohľadové časti hradu.
Obnovený tak bol exteriér horného hradu, stredná a horná terasa a prístupová terasa zo stredného hradu na citadelu. Obnovou prešla aj expozícia v jaskynných priestoroch hradného brala, ktorá pozostáva z archeologických nálezov, ale obohatená je aj o geologickú históriu. Približuje tak hrad Devín od 13. do 20. storočia.
Harmadyová zároveň priznáva, že práce boli náročné aj pre výšku, v ktorej sa hrad nachádza. K dispozícii bol síce jeden elektrický rebrík, väčšina vecí v súvislosti s novou expozíciou sa vynášala ručne. "Je tam napríklad aj kameň s erbom Garajovcov z 15. storočia. Váži viac ako 300 kíl a niesli ho šiesti muži," doplnila.
S obnovou hradu však hlavné mesto nekončí. Podľa riaditeľa MMB Petra Hyrossa by sa mal o dva týždne začať archeologický prieskum na mieste, kde by v budúcnosti mala byť prevádzková budova so servisom pre návštevníkov, ale aj priestor pre prácu so školami či odborníkmi.
Obnovu horného hradu na Devíne aj za finančnej pomoci Nórskeho kráľovstva vníma pozitívne aj Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. "Spolupatričnosť, ktorú nám táto časť Európy venuje, by sme si mali vážiť. Pretože ide o ochranu, ale aj záchranu hodnôt civilizácie, ktorých je Európa nositeľom," skonštatoval riaditeľ KPÚ Peter Jurkovič.
Hoci ide v tomto prípade podľa neho o zvyšky hradnej architektúry, keďže strategickou polohou bol vždy cieľom dobyvateľov alebo tých, ktorí chceli vládnuť, je potrebné zachovať aj túto časť histórie. Do akej miery by sa hrad mal rekonštruovať, sa podľa Jurkoviča vedú dlhoročné debaty aj medzi odborníkmi a pamiatkarmi. Nevyhnutné bude charakterizovať, ktoré obdobie by bolo najrozhodujúcejšie, a zároveň nevnášať do obnovy subjektívne pocity, ale odbornosť.
Kamenný stredoveký hrad bol postavený na skalnom brale najneskôr v druhej polovici 13. storočia. Najstaršou stavbou na hornom hrade bola valcová veža, v ktorej strede sa nachádzal vstup do jaskynných priestorov v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom.
Hrad Devín bol kráľovským pohraničným hradom, ktorý bol prepožičaný významným uhorským šľachtickým rodom. V roku 1529 naň zaútočili Turci, v 15. – 17. storočí bol hrad viackrát prestavený a rozšírený. V roku 1809 ho podmínovali vojaci Napoleonovej armády a vyhodili do povetria. Do Dunaja sa zrútili vtedy celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Ďalšie jeho časti boli zničené pri výstavbe siedmich pomníkov počas osláv tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny v roku 1896. Poslední majitelia Pálffyovci predali Devínsky hrad Československej republike 25. mája 1932 za symbolických vtedajších 1000 korún.
