Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Systémom na detekciu pohybu by mohli v priebehu niekoľkých sekúnd odhaliť, že na ostrov vstúpil niekto nepovolaný.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) - Prvé zo senzorov, ktoré majú chrániť vodný zdroj - ostrov Sihoť v Bratislave, už testujú. Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) vyvinula systém na detekciu pohybu, pomocou ktorého by pracovníci na Sihoti mohli v priebehu niekoľkých sekúnd odhaliť, že na ostrov vstúpil niekto nepovolaný. Systém chcú testovať aspoň do jari, potom sa rozhodne, či bratislavské vodárne budú senzory používať na ochranu celého ostrova.
Chránený areál, do ktorého dnes Bratislavčania nemajú prístup, by mohol byť v budúcnosti monitorovaný prostredníctvom bezdrôtovej technológie. Senzorické jednotky a analógové kamery plánujú študenti a odborníci z fakulty osadiť na tyč, mimo dosahu bežnej výšky človeka. "Keď systém zaznamená prítomnosť živého objektu, zapne sa prenos videosignálu, ktorý bude odoslaný na určené miesto prostredníctvom wifi siete," vysvetľoval ešte pri vyvíjaní systému garant projektu Martin Donoval.
Pomocou hardvérových senzorov systém podľa Donovala síce nebude vedieť rozlíšiť či živý objekt je človek alebo zviera, prípadného narušiteľa však uvidia pracovníci ostrova cez videoprenos. "Ten istý obraz videa sa pracovníkom objaví po niekoľkých desiatkach sekundách, keď sa systém preberie zo stavu hybernácie," priblížil Donoval. Keďže na mnohých miestach chráneného ostrova nie je žiadne elektrické vedenie, striešku systému bude tvoriť fotovoltaický panel ako zdroj energie. Systém by mal byť rovnako uzavretý a chránený pred poveternostnými vplyvmi. Súčasťou monitorovacieho bodu má byť aj zariadenie, ktoré sleduje tiež hladinu spodnej vody.
Prvé zo senzorov začali testovať na ostrove v lete. "Práve beží skúšobný monitoring, jeho testovanie a vyhodnocovanie. Čaká sa ešte na fungovanie systému v náročnejších jesenných a zimných podmienkach, teda, keď je málo slnka, hmla, chlad, mráz, námraza či zvýšená vlhkosť, aby mohlo byť jeho posúdenie komplexné," povedal pre TASR hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Alexander Buzinkay. Systém sa bude testovať podľa jeho slov minimálne do jari. "Prípadne, ak sa vyskytnú nejaké nepredvídané udalosti, môže sa ešte testovanie predĺžiť podľa potreby," podotkol.
Keď sa skúšobná prevádzka skončí, BVS sa rozhodne, či systém zvolí na ochranu celého ostrova. Na asi 220 ha by tak potrebovali podľa Buzinkaya približne 40 monitorovacích bodov. "Rozhodujúca bude finančná i technická náročnosť takéhoto riešenia, jej životnosť, nároky na údržbu a predovšetkým celková efektivita," vysvetlil hovorca vodární. Ak BVS do projektu pôjde, odborníci z FEI budú na implementácii systému s vodárňami spolupracovať. Veľkú plochu ostrova je dnes ťažké oplotiť a verejnosti je v čase nízkych prietokov Dunaja voľne prístupná.
Chránený areál, do ktorého dnes Bratislavčania nemajú prístup, by mohol byť v budúcnosti monitorovaný prostredníctvom bezdrôtovej technológie. Senzorické jednotky a analógové kamery plánujú študenti a odborníci z fakulty osadiť na tyč, mimo dosahu bežnej výšky človeka. "Keď systém zaznamená prítomnosť živého objektu, zapne sa prenos videosignálu, ktorý bude odoslaný na určené miesto prostredníctvom wifi siete," vysvetľoval ešte pri vyvíjaní systému garant projektu Martin Donoval.
Pomocou hardvérových senzorov systém podľa Donovala síce nebude vedieť rozlíšiť či živý objekt je človek alebo zviera, prípadného narušiteľa však uvidia pracovníci ostrova cez videoprenos. "Ten istý obraz videa sa pracovníkom objaví po niekoľkých desiatkach sekundách, keď sa systém preberie zo stavu hybernácie," priblížil Donoval. Keďže na mnohých miestach chráneného ostrova nie je žiadne elektrické vedenie, striešku systému bude tvoriť fotovoltaický panel ako zdroj energie. Systém by mal byť rovnako uzavretý a chránený pred poveternostnými vplyvmi. Súčasťou monitorovacieho bodu má byť aj zariadenie, ktoré sleduje tiež hladinu spodnej vody.
Prvé zo senzorov začali testovať na ostrove v lete. "Práve beží skúšobný monitoring, jeho testovanie a vyhodnocovanie. Čaká sa ešte na fungovanie systému v náročnejších jesenných a zimných podmienkach, teda, keď je málo slnka, hmla, chlad, mráz, námraza či zvýšená vlhkosť, aby mohlo byť jeho posúdenie komplexné," povedal pre TASR hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Alexander Buzinkay. Systém sa bude testovať podľa jeho slov minimálne do jari. "Prípadne, ak sa vyskytnú nejaké nepredvídané udalosti, môže sa ešte testovanie predĺžiť podľa potreby," podotkol.
Keď sa skúšobná prevádzka skončí, BVS sa rozhodne, či systém zvolí na ochranu celého ostrova. Na asi 220 ha by tak potrebovali podľa Buzinkaya približne 40 monitorovacích bodov. "Rozhodujúca bude finančná i technická náročnosť takéhoto riešenia, jej životnosť, nároky na údržbu a predovšetkým celková efektivita," vysvetlil hovorca vodární. Ak BVS do projektu pôjde, odborníci z FEI budú na implementácii systému s vodárňami spolupracovať. Veľkú plochu ostrova je dnes ťažké oplotiť a verejnosti je v čase nízkych prietokov Dunaja voľne prístupná.
