Do šiesteho ročníka podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad sa v meste zapojí celkovo 24 lokalít.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) – V hlavnom meste i po celom Slovensku otvoria počas víkendu (7. a 8. 6.) desiatky záhrad a parkov. Bratislavčania budú môcť lepšie spoznať rastlinstvo vo svojich obľúbených záhradách, ale aj nahliadnuť do parkov, ktoré bežne počas roka nie sú prístupné. Do šiesteho ročníka podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad sa v meste zapojí celkovo 24 lokalít.
"Cieľom podujatia je atraktívnym a netradičným spôsobom upriamiť pozornosť verejnosti na hodnoty parkov a záhrad, ale aj na prácu ľudí, ktorí sa na tvorbe týchto miest podieľali, v minulosti či dnes," vysvetlila na dnešnej tlačovej konferencii Michaela Kubíková, riaditeľka neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá podujatie organizuje. Na akcii chcú dať zároveň príležitosť mladým, ktorí sa venujú problematike parkov a záhrad v rámci svojho štúdia. "Pre nich veľakrát škola znamená len teoretické vedomosti a toto podujatie im ponúka príležitosť, ako si ich otestovať v praxi," podotýka. Spolu s takmer 80 dobrovoľníkmi budú návštevníkom vysvetľovať napríklad to, aké druhy rastlín v záhrade vidia.
Na akciu chodí v Bratislave podľa Kubíkovej vždy minimálne 2000 ľudí a väčšinou ich láka to, čo je zatvorené. Tento rok tomu zrejme nebude inak. Na Kapitulskej ulici Bratislavčanom sprístupnia napríklad Prepoštskú záhradu, ktorá patrí cirkvi. "Je to jedna z najstarších záhradných úprav na území Bratislavy, už počas éry Mateja Korvína tu existovala záhrada," pripomína Kubíková. Mramorové súsošie sv. Alžbety Uhorskej tam v roku 1907 vytesal akademický sochár Alojz Rigele priamo na mieste.
Medzi krásne bratislavské záhrady podľa Kubíkovej patrí aj Lisztova záhrada s výhľadom na hrad, ktorá sa nachádza pri barokovom paláci kniežaťa Leopolda de Pauli, správcu kráľovských majetkov, v centre Starého Mesta na Klariskej ulici. Do podujatia po druhýkrát zapojili aj Prüger-Wallnerovu záhradu z konca 19. storočia, ktorú sa snaží staromestská samospráva zrevitalizovať. V sobotu tam bude ďalšia z dobrovoľníckych brigád, v nedeľu sa zase bude v záhrade hrať kroket.
V meste sprístupnia aj štátnu Kochovu záhradu, ktorá je dlhodobo neudržiavaná, zarastená a kde sú už architektonické prvky v štádiu postupného rozkladu. Údržba jej chýba už od roku 2007 a potrebuje rýchly odborný zásah. "Patrí však určite k najkrajším ukážkam záhrad z medzivojnového obdobia a je to unikát v rámci celého Slovenska," zdôrazňuje Kubíková. Tento rok sa záhrade mesto rozhodlo udeliť Cenu primátora, ktorá jej má pomôcť zastaviť jej postupný zánik a deštrukciu. O cenu sa budú môcť od budúceho roku uchádzať všetky parky a záhrady či iné lokality zelene na území Bratislavy, ktoré sa zapoja do podujatia.
Do víkendovej akcie sa zapája aj Lippayova arcibiskupská záhrada, ktorá patrí úradu vlády, hradné záhrady i záhrada prezidenta, Vodárenská záhrada, Horský park, Sad Janka Kráľa, Františkánska kláštorná záhrada či niekoľko cintorínov. Okrem parkov v Bratislave otvoria aj dvor za Povrazníckou ulicou, kde na lavičke vraj kedysi sedávala i spisovateľka Krista Bendová.
Počas podujatia čakajú na návštevníkov aj diskusie, napríklad o Námestí slobody s autorom najväčšej bratislavskej fontány Družba, akademickým sochárom Jurajom Hovorkom. "Na námestí do roku 1993 sadili trvalkové záhony. Chceli by sme nadviazať na tradíciu sadenia kvetov, preto pozveme verejnosť, aby si kúpila kvet a zasadila ho do vopred pripravených plánov," dodala Kubíková.
Víkend otvorených parkov a záhrad prebieha počas víkendu aj na iných miestach Slovenska. Niektoré parky či záhrady otvoria napríklad v Modre, Trnave, Topoľčiankach, Púchove, Nitre, Piešťanoch, Trenčíne, Spišskom Hrhove a v ďalších mestách.
"Cieľom podujatia je atraktívnym a netradičným spôsobom upriamiť pozornosť verejnosti na hodnoty parkov a záhrad, ale aj na prácu ľudí, ktorí sa na tvorbe týchto miest podieľali, v minulosti či dnes," vysvetlila na dnešnej tlačovej konferencii Michaela Kubíková, riaditeľka neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá podujatie organizuje. Na akcii chcú dať zároveň príležitosť mladým, ktorí sa venujú problematike parkov a záhrad v rámci svojho štúdia. "Pre nich veľakrát škola znamená len teoretické vedomosti a toto podujatie im ponúka príležitosť, ako si ich otestovať v praxi," podotýka. Spolu s takmer 80 dobrovoľníkmi budú návštevníkom vysvetľovať napríklad to, aké druhy rastlín v záhrade vidia.
Na akciu chodí v Bratislave podľa Kubíkovej vždy minimálne 2000 ľudí a väčšinou ich láka to, čo je zatvorené. Tento rok tomu zrejme nebude inak. Na Kapitulskej ulici Bratislavčanom sprístupnia napríklad Prepoštskú záhradu, ktorá patrí cirkvi. "Je to jedna z najstarších záhradných úprav na území Bratislavy, už počas éry Mateja Korvína tu existovala záhrada," pripomína Kubíková. Mramorové súsošie sv. Alžbety Uhorskej tam v roku 1907 vytesal akademický sochár Alojz Rigele priamo na mieste.
Medzi krásne bratislavské záhrady podľa Kubíkovej patrí aj Lisztova záhrada s výhľadom na hrad, ktorá sa nachádza pri barokovom paláci kniežaťa Leopolda de Pauli, správcu kráľovských majetkov, v centre Starého Mesta na Klariskej ulici. Do podujatia po druhýkrát zapojili aj Prüger-Wallnerovu záhradu z konca 19. storočia, ktorú sa snaží staromestská samospráva zrevitalizovať. V sobotu tam bude ďalšia z dobrovoľníckych brigád, v nedeľu sa zase bude v záhrade hrať kroket.
V meste sprístupnia aj štátnu Kochovu záhradu, ktorá je dlhodobo neudržiavaná, zarastená a kde sú už architektonické prvky v štádiu postupného rozkladu. Údržba jej chýba už od roku 2007 a potrebuje rýchly odborný zásah. "Patrí však určite k najkrajším ukážkam záhrad z medzivojnového obdobia a je to unikát v rámci celého Slovenska," zdôrazňuje Kubíková. Tento rok sa záhrade mesto rozhodlo udeliť Cenu primátora, ktorá jej má pomôcť zastaviť jej postupný zánik a deštrukciu. O cenu sa budú môcť od budúceho roku uchádzať všetky parky a záhrady či iné lokality zelene na území Bratislavy, ktoré sa zapoja do podujatia.
Do víkendovej akcie sa zapája aj Lippayova arcibiskupská záhrada, ktorá patrí úradu vlády, hradné záhrady i záhrada prezidenta, Vodárenská záhrada, Horský park, Sad Janka Kráľa, Františkánska kláštorná záhrada či niekoľko cintorínov. Okrem parkov v Bratislave otvoria aj dvor za Povrazníckou ulicou, kde na lavičke vraj kedysi sedávala i spisovateľka Krista Bendová.
Počas podujatia čakajú na návštevníkov aj diskusie, napríklad o Námestí slobody s autorom najväčšej bratislavskej fontány Družba, akademickým sochárom Jurajom Hovorkom. "Na námestí do roku 1993 sadili trvalkové záhony. Chceli by sme nadviazať na tradíciu sadenia kvetov, preto pozveme verejnosť, aby si kúpila kvet a zasadila ho do vopred pripravených plánov," dodala Kubíková.
Víkend otvorených parkov a záhrad prebieha počas víkendu aj na iných miestach Slovenska. Niektoré parky či záhrady otvoria napríklad v Modre, Trnave, Topoľčiankach, Púchove, Nitre, Piešťanoch, Trenčíne, Spišskom Hrhove a v ďalších mestách.