Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V piatok 26. januára iniciovali poslanci simuláciou nevyhnutného výjazdu mechanizmov a ľudí zabezpečujúcich zimnú údržbu. Z 55 mechanizmov bolo do 30 minút v pohotovosti 12 vozidiel.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) – Zimná pohotovosť v Bratislave stojí denne viac ako 12.000 eur, no jej dodávateľ ju nevie zabezpečiť tak, ako by mal podľa zmluvy. Tvrdia to poslanci Mestského zastupiteľstva (MsZ) hlavného mesta SR Bratislavy Ján Hrčka (Bratislavský klub) a Richard Mikulec (Otvorený klub), pričom sa opierajú aj o najnovšie zistenia z neohlásenej kontroly, ktorú uskutočnili u dodávateľa zimnej a letnej údržby v Bratislave – A.R.K. technické služby.
Poslanci iniciovali v piatok 26. januára popoludní simuláciou nevyhnutného výjazdu mechanizmov a ľudí zabezpečujúcich zimnú údržbu. "Podľa zmluvy musí dodávateľ do 30 minút zabezpečiť 55 mechanizmov a rovnaký počet ľudí na výjazd," upozornil Hrčka. "Po vyhlásení poplachu však do tejto doby bolo v pohotovosti iba 12 mechanizmov a 12 ľudí, do 120 minút nastúpilo do pohotovosti 44 ľudí. Tým ďalším sa dispečeri podľa vlastných slov nevedeli dovolať," opísal situáciu Hrčka. Mikulec upozornil, že aj zamestnanci, ktorí do práce prišli, akoby nebrali do úvahy pohotovostný režim. "Nechápali, čo sa deje a pýtali sa, čo je to za 'blbosť', prečo museli prísť do roboty. Za zimnú pohotovosť ich vraj neplatia," uviedol Mikulec pre TASR.
Pre objektivizovanie zistení o zabezpečení zimnej pohotovosti si poslanci nechali preveriť aj GPS záznamy o dvoch reálnych novembrových výjazdoch, ktoré boli zvolané v dôsledku poveternostných podmienok. "Keď som si tie záznamy nahodil a porovnal s časom vyhlásenia poplachov, zistili sme, že v oboch prípadoch ani do 120 minút nevyšlo do ulíc viac ako 39 mechanizmov," uviedol Hrčka. Čiže ani vtedy, keď sneží a magistrát to potrebuje, nevyštartuje zazmluvnený počet mechanizmov. Upozornil, že magistrát záznamy o činnosti v rámci zimnej pohotovosti za prvých sedem rokov od trvania zmluvy (od roku 2010) neoveroval. Spochybnil aj kontroly, ktoré magistrát doteraz urobil. "Vždy boli bez nedostatkov," poznamenal. Položil preto otázku, prečo magistrátu súčasný stav a neplnenie zmluvných vzťahov vyhovuje. Pripomenul, že denne stojí zimná pohotovosť takmer 12.300 eur, za trojmesačné obdobie zimnej pohotovosti vyjde mesto na viac ako milión eur.
Výsledky neohlásenej kontroly budú súčasťou správy mestského kontrolóra na mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva, ktoré má na základe iniciatívy skupiny poslancov zvolať v najbližších dňoch primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Termín ešte nie je známy.
Hrčka i Mikulec spolu s ďalšími poslancami MsZ na tlačovej konferencii pripomenuli, že problém zmluvy o zabezpečení zimnej a letnej údržby v hlavnom meste je dlhodobo rezonujúcou témou.
Už na jeseň roka 2017 poslanci vzhľadom na porušovanie zmluvy požiadali o zrušenie kontraktu so spoločnosťou A.R.K. technické služby. Odvolávali sa i na správu útvaru mestského kontrolóra, ktorý pri kontrole činnosti zistil viaceré závažné pochybenia, medziiným fakturovania prác, ktoré nemohli byť reálne vykonané. Magistrát tvrdí, že zmluva so spoločnosťou bola uzavretá v roku 2010 a od roku 2015 súčasné vedenie Bratislavy vykonalo kontroly a viaceré vylepšenia v dodávke služieb hlavnému mestu a dohodlo sa na úkonoch aj nad rámec platnej zmluvy. Hlavné mesto zároveň avizovalo, že chce vykonávať letnú a zimnú údržbu komunikácií i cestnej zelene na území Bratislavy vlastným mestským podnikom.
Poslanci iniciovali v piatok 26. januára popoludní simuláciou nevyhnutného výjazdu mechanizmov a ľudí zabezpečujúcich zimnú údržbu. "Podľa zmluvy musí dodávateľ do 30 minút zabezpečiť 55 mechanizmov a rovnaký počet ľudí na výjazd," upozornil Hrčka. "Po vyhlásení poplachu však do tejto doby bolo v pohotovosti iba 12 mechanizmov a 12 ľudí, do 120 minút nastúpilo do pohotovosti 44 ľudí. Tým ďalším sa dispečeri podľa vlastných slov nevedeli dovolať," opísal situáciu Hrčka. Mikulec upozornil, že aj zamestnanci, ktorí do práce prišli, akoby nebrali do úvahy pohotovostný režim. "Nechápali, čo sa deje a pýtali sa, čo je to za 'blbosť', prečo museli prísť do roboty. Za zimnú pohotovosť ich vraj neplatia," uviedol Mikulec pre TASR.
Pre objektivizovanie zistení o zabezpečení zimnej pohotovosti si poslanci nechali preveriť aj GPS záznamy o dvoch reálnych novembrových výjazdoch, ktoré boli zvolané v dôsledku poveternostných podmienok. "Keď som si tie záznamy nahodil a porovnal s časom vyhlásenia poplachov, zistili sme, že v oboch prípadoch ani do 120 minút nevyšlo do ulíc viac ako 39 mechanizmov," uviedol Hrčka. Čiže ani vtedy, keď sneží a magistrát to potrebuje, nevyštartuje zazmluvnený počet mechanizmov. Upozornil, že magistrát záznamy o činnosti v rámci zimnej pohotovosti za prvých sedem rokov od trvania zmluvy (od roku 2010) neoveroval. Spochybnil aj kontroly, ktoré magistrát doteraz urobil. "Vždy boli bez nedostatkov," poznamenal. Položil preto otázku, prečo magistrátu súčasný stav a neplnenie zmluvných vzťahov vyhovuje. Pripomenul, že denne stojí zimná pohotovosť takmer 12.300 eur, za trojmesačné obdobie zimnej pohotovosti vyjde mesto na viac ako milión eur.
Výsledky neohlásenej kontroly budú súčasťou správy mestského kontrolóra na mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva, ktoré má na základe iniciatívy skupiny poslancov zvolať v najbližších dňoch primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Termín ešte nie je známy.
Hrčka i Mikulec spolu s ďalšími poslancami MsZ na tlačovej konferencii pripomenuli, že problém zmluvy o zabezpečení zimnej a letnej údržby v hlavnom meste je dlhodobo rezonujúcou témou.
Už na jeseň roka 2017 poslanci vzhľadom na porušovanie zmluvy požiadali o zrušenie kontraktu so spoločnosťou A.R.K. technické služby. Odvolávali sa i na správu útvaru mestského kontrolóra, ktorý pri kontrole činnosti zistil viaceré závažné pochybenia, medziiným fakturovania prác, ktoré nemohli byť reálne vykonané. Magistrát tvrdí, že zmluva so spoločnosťou bola uzavretá v roku 2010 a od roku 2015 súčasné vedenie Bratislavy vykonalo kontroly a viaceré vylepšenia v dodávke služieb hlavnému mestu a dohodlo sa na úkonoch aj nad rámec platnej zmluvy. Hlavné mesto zároveň avizovalo, že chce vykonávať letnú a zimnú údržbu komunikácií i cestnej zelene na území Bratislavy vlastným mestským podnikom.
