Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karlova Ves je tak už desiatou mestskou časťou Bratislavy, ktorej miestni poslanci schválili VZN o poplatku za rozvoj.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) – Miestny poplatok za rozvoj budú stavebníci platiť aj v Karlovej Vsi. O prijatí príslušného všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktoré poplatok zavádza s účinnosťou od 15. marca 2017, rozhodli dnes poslanci bratislavskej mestskej časti.
Poslanecký zbor schválil maximálne sadzby poplatku dané zákonom (35 eur za každý realizovaný m2) v prípade stavieb na bývanie, stavieb slúžiacich na podnikanie a ostatných stavieb. Stavby na pôdohospodársku produkciu budú spoplatnené sadzbou 10 eur/m2, v prípade priemyselných stavieb bude poplatok vo výške 20 eur za m2.
Karlova Ves je tak už desiatou mestskou časťou Bratislavy, ktorej miestni poslanci schválili VZN o poplatku za rozvoj.
Samosprávy vychádzali z návrhu výšky poplatkov, ktoré im odporučilo Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA), kopírujúc pritom schválené výšky poplatkov bratislavským mestským zastupiteľstvom v decembri 2016. Navrhované sadzby boli v prípade stavieb na bývanie, stavieb na podnikanie a ostatných stavieb vo výške 35 eur/m2, v prípade stavieb na pôdohospodársku produkciu desať a priemyselných stavieb 25 eur/m2.
Schválené sadzby sa napokon v jednotlivých mestských častiach odlišujú. Napríklad v Ružinove, vo Vajnoroch a v Záhorskej Bystrici schválili s výnimkou stavieb na pôdohospodársku produkciu najvyššie sadzby pre všetky ďalšie typy stavieb, v Lamači znížili sadzbu v prípade stavieb na bývanie (15 eur) i ostatných stavieb (25 eur), v Devínskej Novej Vsi zasa znížili sadzby vo všetkých kategóriách s výnimkou pôdohospodárskych stavieb.
Starostovia mestských časti Bratislavy sa zároveň v piatok 10. februára dohodli na tom, že poplatok by mal stavebník platiť jednorazovo, bez možnosti splátok.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Na základe legislatívnej iniciatívy strany Most-Híd bol zákon novelizovaný začiatkom decembra 2016.
Zavedenie rozvojového poplatku, prijatím VZN, je fakultatívne. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Možnosti využitia výnosu z poplatku sú taxatívne vymedzené zákonom, príjem z neho môže samospráva použiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň.
Od poplatku sú oslobodené stavebné povolenia naviazané na údržbu, opravu a rekonštrukciu stavieb, pri ktorých sa nemení ich celková výmera a účel. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade stavieb slúžiacich na obranu štátu. Od poplatku sú oslobodené stavby slúžiace na športové účely.
V hlavnom meste sú vyberateľom a správcom poplatku mestské časti. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.
Poslanecký zbor schválil maximálne sadzby poplatku dané zákonom (35 eur za každý realizovaný m2) v prípade stavieb na bývanie, stavieb slúžiacich na podnikanie a ostatných stavieb. Stavby na pôdohospodársku produkciu budú spoplatnené sadzbou 10 eur/m2, v prípade priemyselných stavieb bude poplatok vo výške 20 eur za m2.
Karlova Ves je tak už desiatou mestskou časťou Bratislavy, ktorej miestni poslanci schválili VZN o poplatku za rozvoj.
Samosprávy vychádzali z návrhu výšky poplatkov, ktoré im odporučilo Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA), kopírujúc pritom schválené výšky poplatkov bratislavským mestským zastupiteľstvom v decembri 2016. Navrhované sadzby boli v prípade stavieb na bývanie, stavieb na podnikanie a ostatných stavieb vo výške 35 eur/m2, v prípade stavieb na pôdohospodársku produkciu desať a priemyselných stavieb 25 eur/m2.
Schválené sadzby sa napokon v jednotlivých mestských častiach odlišujú. Napríklad v Ružinove, vo Vajnoroch a v Záhorskej Bystrici schválili s výnimkou stavieb na pôdohospodársku produkciu najvyššie sadzby pre všetky ďalšie typy stavieb, v Lamači znížili sadzbu v prípade stavieb na bývanie (15 eur) i ostatných stavieb (25 eur), v Devínskej Novej Vsi zasa znížili sadzby vo všetkých kategóriách s výnimkou pôdohospodárskych stavieb.
Starostovia mestských časti Bratislavy sa zároveň v piatok 10. februára dohodli na tom, že poplatok by mal stavebník platiť jednorazovo, bez možnosti splátok.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Na základe legislatívnej iniciatívy strany Most-Híd bol zákon novelizovaný začiatkom decembra 2016.
Zavedenie rozvojového poplatku, prijatím VZN, je fakultatívne. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Možnosti využitia výnosu z poplatku sú taxatívne vymedzené zákonom, príjem z neho môže samospráva použiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň.
Od poplatku sú oslobodené stavebné povolenia naviazané na údržbu, opravu a rekonštrukciu stavieb, pri ktorých sa nemení ich celková výmera a účel. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade stavieb slúžiacich na obranu štátu. Od poplatku sú oslobodené stavby slúžiace na športové účely.
V hlavnom meste sú vyberateľom a správcom poplatku mestské časti. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.
