Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O tom, či sa tak napokon stane rozhodnú až jednotlivé miestne zastupiteľstvá.
Autor TASR
Bratislava 10. januára (TASR) – Miestny poplatok za rozvoj by sa mal na území bratislavských mestských častí vyberať v rovnakej výške, v akej ho schválilo v decembri 2016 zastupiteľstvo hlavného mesta. Zhodli sa na tom bratislavskí starostovia na pondelkovom (9. 1.) rokovaní Regionálneho združenia mestských častí (RZ MČ) Bratislavy. O tom, či sa tak napokon stane rozhodnú až jednotlivé miestne zastupiteľstvá.
Sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území mestských častí by tak mohla byť pri stavbách na bývanie 35 eur, stavbách na pôdohospodársku produkciu desať eur, priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Mestské časti musia ustanoviť poplatok za rozvoj na svojom území všeobecne záväzným nariadením (VZN). "Podľa dodatku štatútu Bratislavy schváleného v októbri 2016 správa a rozhodovanie vo veciach miestneho poplatku za rozvoj je na území Bratislavy v kompetencii jej sedemnástich mestských častí, regionálne združenie odporučilo, aby vlastné nariadenie prijali všetky mestské časti," informovala TASR tlačová tajomníčka RZ MČ Bratislavy Alžbeta Klesnilová. Na základe prijatej zmeny štatútu hlavného mesta sa výnos z poplatku bude deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.
Návrh VZN starostovia predložia miestnym zastupiteľstvám v priebehu januára a februára. Nie je však vylúčené, že niektoré miestne zastupiteľstvá budú chcieť pri prijímaní VZN zohľadniť špecifiká svojej mestskej časti. "Napríklad väčší rozsah poľnohospodárskej pôdy. Jednotné sadzby na území celého mesta sú však podľa starostov dôležité preto, aby nevznikol zbytočný chaos," podotkla Klesnilová.
Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci ešte v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Mestský poslanec Ján Buocik, ktorý navrhol finálne sadzby poplatku za rozvoj v hlavnom meste, v decembri vysvetlil, že po nadobudnutí platnosti novely prejde celá kompetencia v rámci poplatku z mesta na bratislavské mestské časti. "Mestské VZN nahradia jednotlivé VZN v mestských častiach," vysvetlil. Mestské časti môžu podľa poslanca prijímať toto VZN vďaka prechodnému ustanoveniu v novele zákona v priebehu roka 2017. "Keď ho schvália, odvtedy je účinné," podotkol poslanec.
Sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území mestských častí by tak mohla byť pri stavbách na bývanie 35 eur, stavbách na pôdohospodársku produkciu desať eur, priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Mestské časti musia ustanoviť poplatok za rozvoj na svojom území všeobecne záväzným nariadením (VZN). "Podľa dodatku štatútu Bratislavy schváleného v októbri 2016 správa a rozhodovanie vo veciach miestneho poplatku za rozvoj je na území Bratislavy v kompetencii jej sedemnástich mestských častí, regionálne združenie odporučilo, aby vlastné nariadenie prijali všetky mestské časti," informovala TASR tlačová tajomníčka RZ MČ Bratislavy Alžbeta Klesnilová. Na základe prijatej zmeny štatútu hlavného mesta sa výnos z poplatku bude deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.
Návrh VZN starostovia predložia miestnym zastupiteľstvám v priebehu januára a februára. Nie je však vylúčené, že niektoré miestne zastupiteľstvá budú chcieť pri prijímaní VZN zohľadniť špecifiká svojej mestskej časti. "Napríklad väčší rozsah poľnohospodárskej pôdy. Jednotné sadzby na území celého mesta sú však podľa starostov dôležité preto, aby nevznikol zbytočný chaos," podotkla Klesnilová.
Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci ešte v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Mestský poslanec Ján Buocik, ktorý navrhol finálne sadzby poplatku za rozvoj v hlavnom meste, v decembri vysvetlil, že po nadobudnutí platnosti novely prejde celá kompetencia v rámci poplatku z mesta na bratislavské mestské časti. "Mestské VZN nahradia jednotlivé VZN v mestských častiach," vysvetlil. Mestské časti môžu podľa poslanca prijímať toto VZN vďaka prechodnému ustanoveniu v novele zákona v priebehu roka 2017. "Keď ho schvália, odvtedy je účinné," podotkol poslanec.
