Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Časť zdravotnej starostlivosti by sa mohla napríklad presunúť do oblasti technológií, telemedicíny, "selfcheckov" či call centier.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – Pri problémoch a výzvach, ktorým čelí zdravotný systém na Slovensku aj v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK), treba zabezpečiť predovšetkým udržateľnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Práve návrhy, ako by sa to dalo zabezpečiť, prináša Stratégia rozvoja zdravotnej starostlivosti v BSK na roky 2022 – 2026, ktorú v piatok schválili krajskí poslanci. Pomenováva tiež skutočný stav, v akom sa systém nachádza.
"Situácia nie je dobrá a naša stratégia na to reaguje tým, že si pred tým nezakrývame oči. Pomenovali sme východiskovú situáciu ako nie dobrú a nemáme ilúziu, že by sme ako mávnutím čarovného prútika mali o niekoľko tisíc ambulantných lekárov a zdravotných sestier viac," uviedol pre TASR lekár kraja a šéf odboru zdravotníctva Úradu BSK Tomáš Szalay.
Preto je podľa neho potrebné zobrať túto skutočnosť na vedomie a rozmýšľať nad tým, akým spôsobom sa dá zabezpečiť dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu bez toho, aby mal kraj viac lekárov a sestier. Táto výzva, pred ktorou stojí aj Bratislavský kraj, smeruje k riešeniam pomenovaným v stratégii.
Časť zdravotnej starostlivosti by sa mohla napríklad presunúť do oblasti technológií, telemedicíny, "selfcheckov" či call centier. Jednoduchšie prípady by sa riešili cez telefón, prípadne aplikácie, ktoré by monitorovali zdravotný stav pacienta a až keď by sa výsledky dostali mimo normálneho rámca, reportovali by sa lekárovi alebo sestre.
Ďalšou zložkou by mala byť samostarostlivosť a osveta, teda aby sa ľudia dokázali o jednoduché veci postarať sami. "Netreba s každým soplíkom ísť na pohotovosť, ako sa to v súčasnosti často stáva,“ poznamenal Szalay. Napríklad práve call centrá alebo interaktívne webové prvky by pacientovi poradili, čo by mal urobiť skôr, ako bude kontaktovať zdravotný systém. Na otázku, či to nebude ťažké, aj v súvislosti s antivaxermi či vystresovanými mamičkami, Szalay odpovedal, že keby to bolo jednoduché, už by to fungovalo. Vystresovanosti matiek však rozumie, hovorí o zanedbaní osvety.
"Viac lekárov a sestier tu mať nebudeme. Musíme ísť touto cestou, ktorá možno nie je jednoduchá, ale je nevyhnutná, lebo nám to skolabuje," pripomína Szalay.
Uvedomiť si podľa neho treba aj to, že časť zdravotnej starostlivosti nebýva poskytovaná efektívne alebo optimálne. Nefunguje tiež dobre manažment cesty pacienta v zdravotnom systéme a pacient sa "často manažuje sám". Zabúdať netreba ani na zdravotnú starostlivosť, ktorá je zbytočná, nadbytočná alebo nesprávna.
Pre kraj zo schválenej stratégie vyplýva aj úloha integrátora požiadaviek pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v regióne. Keď sa totiž v 90. rokoch 20. storočia privatizovali ambulancie a rozpadli sa ústavy národného zdravia, ambulantná sféra podľa Szalaya stratila vedenie a koordináciu. Úlohou kraja by malo byť prepájanie a koordinácia poskytovateľov.
"Situácia nie je dobrá a naša stratégia na to reaguje tým, že si pred tým nezakrývame oči. Pomenovali sme východiskovú situáciu ako nie dobrú a nemáme ilúziu, že by sme ako mávnutím čarovného prútika mali o niekoľko tisíc ambulantných lekárov a zdravotných sestier viac," uviedol pre TASR lekár kraja a šéf odboru zdravotníctva Úradu BSK Tomáš Szalay.
Preto je podľa neho potrebné zobrať túto skutočnosť na vedomie a rozmýšľať nad tým, akým spôsobom sa dá zabezpečiť dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu bez toho, aby mal kraj viac lekárov a sestier. Táto výzva, pred ktorou stojí aj Bratislavský kraj, smeruje k riešeniam pomenovaným v stratégii.
Časť zdravotnej starostlivosti by sa mohla napríklad presunúť do oblasti technológií, telemedicíny, "selfcheckov" či call centier. Jednoduchšie prípady by sa riešili cez telefón, prípadne aplikácie, ktoré by monitorovali zdravotný stav pacienta a až keď by sa výsledky dostali mimo normálneho rámca, reportovali by sa lekárovi alebo sestre.
Ďalšou zložkou by mala byť samostarostlivosť a osveta, teda aby sa ľudia dokázali o jednoduché veci postarať sami. "Netreba s každým soplíkom ísť na pohotovosť, ako sa to v súčasnosti často stáva,“ poznamenal Szalay. Napríklad práve call centrá alebo interaktívne webové prvky by pacientovi poradili, čo by mal urobiť skôr, ako bude kontaktovať zdravotný systém. Na otázku, či to nebude ťažké, aj v súvislosti s antivaxermi či vystresovanými mamičkami, Szalay odpovedal, že keby to bolo jednoduché, už by to fungovalo. Vystresovanosti matiek však rozumie, hovorí o zanedbaní osvety.
"Viac lekárov a sestier tu mať nebudeme. Musíme ísť touto cestou, ktorá možno nie je jednoduchá, ale je nevyhnutná, lebo nám to skolabuje," pripomína Szalay.
Uvedomiť si podľa neho treba aj to, že časť zdravotnej starostlivosti nebýva poskytovaná efektívne alebo optimálne. Nefunguje tiež dobre manažment cesty pacienta v zdravotnom systéme a pacient sa "často manažuje sám". Zabúdať netreba ani na zdravotnú starostlivosť, ktorá je zbytočná, nadbytočná alebo nesprávna.
Pre kraj zo schválenej stratégie vyplýva aj úloha integrátora požiadaviek pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v regióne. Keď sa totiž v 90. rokoch 20. storočia privatizovali ambulancie a rozpadli sa ústavy národného zdravia, ambulantná sféra podľa Szalaya stratila vedenie a koordináciu. Úlohou kraja by malo byť prepájanie a koordinácia poskytovateľov.
