Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlh kraja sa zároveň zvýšil o sedem miliónov eur. Hrubý dlh predstavuje 44 miliónov eur, čistý 31 miliónov eur.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) skončil hospodárenie v uplynulom roku s prebytkom takmer päť miliónov eur. Vyplýva to zo Záverečného účtu BSK za rok 2017, ktorý v piatok schválili krajskí poslanci.
V materiáli sa uvádza, že kraj k 31.12.2017 vykazuje skutočné plnenie príjmov a príjmových finančných operácií vo výške 156.924.061,42 eura a skutočné čerpanie výdavkov a výdavkových finančných operácií vo výške 144.768.903,57 eura. Rozdiel v plnení príjmovej časti rozpočtu a čerpaní výdavkovej časti rozpočtu je vo výške 12.155.157,85 eura. Tento rozdiel sa upravuje o nevyčerpaný úver, nevyčerpané dotácie zo štátneho rozpočtu či z projektov EÚ. Po úpravách je zostatok finančných operácii za uplynulý rozpočtový rok vo výške 4.799.156,70 eura.
"Minulosť hodnotíme pozitívne. Peniaze presunieme do rezervného fondu. Môžeme ich použiť do budúcnosti, nie ale na bežné výdavky, ale na kapitálové výdavky, na investície," uviedol Ivan Bošňák, riaditeľ odboru financií Úradu BSK.
Zároveň však menej pozitívne hodnotí plnenie investičného plánu, v rámci ktorého mal kraj v pláne preinvestovať 38 miliónov eur do kapitálových výdavkov. "Mali sme plán, že postavíme cesty, postavíme školu, domov sociálnych služieb, urobíme niečo vo vzdelávaní, v sociálnej oblasti či v zdravotníctve. Z 38 miliónov eur, ktoré sme mali na papieri, že poďme, urobme, odovzdajme, sa podarilo minúť 14 miliónov eur," skonštatoval Bošňák, podľa ktorého sa dá v tomto smere chápať záverečný účet aj ako odpočet minuloročnej práce.
Tento fakt však nepovažuje za nejaký veľký problém, kraj tak bude musieť realizovať dané projekty v najbližšom čase. Niektoré z nich sú v stave projektovej dokumentácie, v niektorých prípadoch je vysúťažený obstarávateľ, prípadne už podpísaná zmluva. "Takže nám ostáva vysúkať si rukávy a pustiť sa do toho," podotkol Bošňák. Na otázku TASR, v čom vidí dôvody, že sa plán nepodarilo naplniť, uviedol, že niekde sa predĺžilo verejné obstarávanie, niekde nebola vhodná doba na realizáciu projektov. "Problém bol asi na začiatku. Asi nebolo dobre zvážené, na čo máme chuť, do čoho sa vieme pustiť, na čo máme kapacity," doplnil Bošňák s tým, že aj minuté peniaze a projekty, ktoré sa nakoniec kraju podarili, považuje za slušnú porciu.
Dlh kraja sa zároveň zvýšil o sedem miliónov eur. Hrubý dlh predstavuje 44 miliónov eur, čistý 31 miliónov eur. "Župa, ak chce investovať, musí robiť projekty, púšťať sa do kapitálových výdavkov, tak si bude musieť požičiavať," dodal Bošňák.
V materiáli sa uvádza, že kraj k 31.12.2017 vykazuje skutočné plnenie príjmov a príjmových finančných operácií vo výške 156.924.061,42 eura a skutočné čerpanie výdavkov a výdavkových finančných operácií vo výške 144.768.903,57 eura. Rozdiel v plnení príjmovej časti rozpočtu a čerpaní výdavkovej časti rozpočtu je vo výške 12.155.157,85 eura. Tento rozdiel sa upravuje o nevyčerpaný úver, nevyčerpané dotácie zo štátneho rozpočtu či z projektov EÚ. Po úpravách je zostatok finančných operácii za uplynulý rozpočtový rok vo výške 4.799.156,70 eura.
"Minulosť hodnotíme pozitívne. Peniaze presunieme do rezervného fondu. Môžeme ich použiť do budúcnosti, nie ale na bežné výdavky, ale na kapitálové výdavky, na investície," uviedol Ivan Bošňák, riaditeľ odboru financií Úradu BSK.
Zároveň však menej pozitívne hodnotí plnenie investičného plánu, v rámci ktorého mal kraj v pláne preinvestovať 38 miliónov eur do kapitálových výdavkov. "Mali sme plán, že postavíme cesty, postavíme školu, domov sociálnych služieb, urobíme niečo vo vzdelávaní, v sociálnej oblasti či v zdravotníctve. Z 38 miliónov eur, ktoré sme mali na papieri, že poďme, urobme, odovzdajme, sa podarilo minúť 14 miliónov eur," skonštatoval Bošňák, podľa ktorého sa dá v tomto smere chápať záverečný účet aj ako odpočet minuloročnej práce.
Tento fakt však nepovažuje za nejaký veľký problém, kraj tak bude musieť realizovať dané projekty v najbližšom čase. Niektoré z nich sú v stave projektovej dokumentácie, v niektorých prípadoch je vysúťažený obstarávateľ, prípadne už podpísaná zmluva. "Takže nám ostáva vysúkať si rukávy a pustiť sa do toho," podotkol Bošňák. Na otázku TASR, v čom vidí dôvody, že sa plán nepodarilo naplniť, uviedol, že niekde sa predĺžilo verejné obstarávanie, niekde nebola vhodná doba na realizáciu projektov. "Problém bol asi na začiatku. Asi nebolo dobre zvážené, na čo máme chuť, do čoho sa vieme pustiť, na čo máme kapacity," doplnil Bošňák s tým, že aj minuté peniaze a projekty, ktoré sa nakoniec kraju podarili, považuje za slušnú porciu.
Dlh kraja sa zároveň zvýšil o sedem miliónov eur. Hrubý dlh predstavuje 44 miliónov eur, čistý 31 miliónov eur. "Župa, ak chce investovať, musí robiť projekty, púšťať sa do kapitálových výdavkov, tak si bude musieť požičiavať," dodal Bošňák.
