Bratislava 10. marca (TASR) – Bratislavu už viac nebudú kongresovému turistovi predstavovať ako mesto s pekným hradom a dobrým vínom. Takéto fotografie nahradia snímky robotickej linky napríklad v závode Volkswagen. Marketingoví špecialisti totiž zistili, ako sa má naše hlavné mesto prezentovať vo svete kongresového turizmu a aby do Bratislavy pritiahli viac takýchto podujatí, rozhodli sa začať komunikovať inak.

"Bratislava konečne prišla na to, ako má hovoriť na ľudí, ktorí o kongresoch vo svete rozhodujú. Aby vôbec zistili, že Bratislava je na takéto podujatie vhodná, treba im povedať - haló, sme tu – a treba im to povedať jazykom, ktorému rozumejú," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii predsedníčka predstavenstva Bratislava Tourist Board (BTB) Alžbeta Melicharová.

Doteraz jednotná komunikácia Bratislavy ako MICE (stretnutia, incentíva, konferencie, výstavy) destinácie chýbala. "A hoci Bratislava robí niekoľko rokov na tom, aby sa presadila na tomto poli, súťažíme s takými destináciami, ako je Viedeň. A tá je už niekoľko sto rokov centrom stredoeurópskeho diania," porovnala.

BTB tak pomohli írski marketingoví špecialisti, ktorí za posledné mesiace uskutočnili mnoho rozhovorov, prieskumov a workshopov. Na základe nich sa potom identifikovali štyri nové piliere komunikácie na poli kongresového cestovného ruchu – bezpečnosť, inovácie, excelencia vo výrobe a dostupnosť.

Špecialisti z Írska vysvetľujú, že bezpečnosť je jeden z najzákladnejších rozhodovacích momentov, či človek do destinácie príde alebo nie. "Keď sme zase hovorili s jednotlivými zástupcami biznis sféry, zistili sme, že inovácia a experimentovanie je to, čo významne popisuje Bratislavu. Inovácie preto budú jedným z hlavných nosičov toho, na čom budeme stavať našu komunikáciu," povedal o ďalšom z pilierov Pádraic Gilligan z konzultačnej spoločnosti SoolNua.

Excelencia vo výrobe je zase podľa špecialistov niečo, čo charakterizuje slovenský priemysel. "Viac než 75 percent z firiem z priemyslu pôsobí v rámci ťažkej výroby a krajine sa podarilo prilákať i dôležitých automobilových hráčov. Môžeme teda Slovensko komunikovať ako destináciu, ktorá má tradíciu a silné zázemie v tomto sektore," podotkol Patrick Delaney zo SoolNua s tým, že účastníkom kongresu sa tak pri návšteve Slovenska naskytá i možnosť získať priamu skúsenosť.

Slovensko je dostupné z letiska v Bratislave, ale i z blízkeho viedenského letiska. I o tom hovorí ďalší pilier. Špecialisti rovnako pripomínajú, že Bratislava je pomerne malé mesto a kongresový turista sa nepotrebuje presúvať veľké vzdialenosti, jednak v rámci centra, jednak do okolia, ak chce príjemne stráviť voľný čas.

"Treba teda poukazovať nie na to, že máme pekný hrad, ale že sme moderní, inovatívni, že tu je priestor na start-upy, že to má podporu politických elít, že sme dostupní a ešte aj bezpeční. Na to organizátori kongresov počúvajú," podotkla Melicharová. O tom, ako presne budú teraz ľudí oslovovať s pomocou vytýčených pilierov, sa ešte bude rokovať.

To, že Bratislava nemá kongresové centrum, pritom nie je podľa Melicharovej prekážkou. "Zišlo by sa, ale máme priestory, hoci nie sú až také reprezentatívne, kde dokážeme umiestniť aj viac delegátov. A dopyt po nich je," zdôraznila.

Kongresový cestovný ruch je považovaný za najbonitnejší sektor turizmu, štatisticky totiž prináša najväčšie zisky. "Delegáti totiž napríklad spia v danom meste dve až tri noci a často necestujú sami. Na kongresy tiež zväčša prichádzajú významné osobnosti, ktoré sú aj bonitnejšie," vysvetlila Melicharová. Konferencia rovnako vyvoláva dopyt po ďalších službách, doplnkovom programe, využívajú sa služby turistického sprievodcu, treba vyzdobiť sálu, tlačiť materiály či zaobstarať občerstvenie a darčeky.

Pre hotely kongresový turizmus predstavuje 40 až 50 percent tržieb. Kongresový turista tiež podľa BTB minie štyri- až päťkrát viac ako klasický turista a do destinácie sa vracia. Zmena komunikácie by tak ale mala priniesť do Bratislavy nielen vyššie príjmy v tej oblasti, ale i dovoz nových trendov a spolupodieľanie sa na nich.