Krajskí poslanci v piatok schválili novelizované všeobecne záväzné nariadenie, ktoré zosúlaďuje doterajšiu smernicu s novelizovaným zákonom o sociálnych službách.
Autor TASR
Bratislava 26. januára (TASR) – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) bude neverejným poskytovateľom sociálnych služieb prispievať na ich činnosť podľa nových pravidiel. Krajskí poslanci v piatok schválili novelizované všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré zosúlaďuje doterajšiu smernicu s novelizovaným zákonom o sociálnych službách.
V rámci zákonnej novely, ktorú prijal parlament koncom minulého roka a ktorá začala platiť od januára tohto roka, sa mení spôsob určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany vyšších územných celkov (VÚC), v súvislosti s úpravou spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Novela rozšírila aj okruh sociálnych služieb, na prevádzku ktorých sú VÚC povinné neverejným poskytovateľom, pri splnení zákonných podmienok, prispieť na prevádzku sociálnej služby.
V navrhovanom VZN sa v súlade so zákonom definuje, pri akých druhoch sociálnych služieb môže BSK poskytnúť neverejnému poskytovateľovi príspevok na zabezpečenie sociálnej služby, predpis tiež upravuje podmienky poskytovania príspevku z verejných zdrojov.
"Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré sme prijali, upravuje len fakultatívne príspevky, to znamená, príspevky, ktoré Bratislavský samosprávny kraj môže poskytnúť. To znamená, že nie je povinný, ale môže poskytnúť," uviedol pre TASR podpredseda kraja Mikuláš Krippel, ktorý má v gescii práve sociálnu oblasť. Finančné príspevky, ktoré kraj zo zákona musí poskytovať, upravuje priamo zákon o sociálnych službách. "Samozrejme, Bratislavský kraj si bude dôsledne plniť všetky svoje zákonné povinnosti," zdôraznil Krippel.
Kraj však podľa neho vychádza aj v ústrety neverejným poskytovateľom v prípade poskytovania finančného príspevku na prevádzku. Po novom ide o finančný príspevok pri odkázanosti na sociálnu službu v pobytovom zariadení, ktorú do kompetencie prevzal rezort práce. Prijaté VZN kraja pojednáva v tejto súvislosti zároveň o tom, že v prípade, ak takýto príspevok ministerstvo z istých dôvodov neposkytne, resp. nestihne poskytnúť včas, môže oň prevádzkovateľ požiadať BSK a ten mu ho vyplatí preddavkovo. Ide napríklad o prípady, kedy ministerstvo vydá rozhodnutie o neposkytnutí príspevku, alebo keď organizácia vznikne v priebehu roka, prípadne v tom čase rozšíri svoje pôsobenie.
Nový systém financovania sociálnych služieb má podľa ministerstva práce zefektívniť systém viaczdrojového financovania, a to vďaka zavedeniu príspevku podľa stupňa odkázanosti pre neverejných a obecných zriaďovateľov. Štát by tak mal z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu zabezpečiť spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej i regionálnej úrovni.
V rámci zákonnej novely, ktorú prijal parlament koncom minulého roka a ktorá začala platiť od januára tohto roka, sa mení spôsob určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany vyšších územných celkov (VÚC), v súvislosti s úpravou spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Novela rozšírila aj okruh sociálnych služieb, na prevádzku ktorých sú VÚC povinné neverejným poskytovateľom, pri splnení zákonných podmienok, prispieť na prevádzku sociálnej služby.
V navrhovanom VZN sa v súlade so zákonom definuje, pri akých druhoch sociálnych služieb môže BSK poskytnúť neverejnému poskytovateľovi príspevok na zabezpečenie sociálnej služby, predpis tiež upravuje podmienky poskytovania príspevku z verejných zdrojov.
"Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré sme prijali, upravuje len fakultatívne príspevky, to znamená, príspevky, ktoré Bratislavský samosprávny kraj môže poskytnúť. To znamená, že nie je povinný, ale môže poskytnúť," uviedol pre TASR podpredseda kraja Mikuláš Krippel, ktorý má v gescii práve sociálnu oblasť. Finančné príspevky, ktoré kraj zo zákona musí poskytovať, upravuje priamo zákon o sociálnych službách. "Samozrejme, Bratislavský kraj si bude dôsledne plniť všetky svoje zákonné povinnosti," zdôraznil Krippel.
Kraj však podľa neho vychádza aj v ústrety neverejným poskytovateľom v prípade poskytovania finančného príspevku na prevádzku. Po novom ide o finančný príspevok pri odkázanosti na sociálnu službu v pobytovom zariadení, ktorú do kompetencie prevzal rezort práce. Prijaté VZN kraja pojednáva v tejto súvislosti zároveň o tom, že v prípade, ak takýto príspevok ministerstvo z istých dôvodov neposkytne, resp. nestihne poskytnúť včas, môže oň prevádzkovateľ požiadať BSK a ten mu ho vyplatí preddavkovo. Ide napríklad o prípady, kedy ministerstvo vydá rozhodnutie o neposkytnutí príspevku, alebo keď organizácia vznikne v priebehu roka, prípadne v tom čase rozšíri svoje pôsobenie.
Nový systém financovania sociálnych služieb má podľa ministerstva práce zefektívniť systém viaczdrojového financovania, a to vďaka zavedeniu príspevku podľa stupňa odkázanosti pre neverejných a obecných zriaďovateľov. Štát by tak mal z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu zabezpečiť spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej i regionálnej úrovni.