Bratislava 29. júna (TASR) – Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) tlačí pred sebou investičný dlh vo výške pol miliardy eur. Nemá totiž dostatočné financie na obnovu existujúcej ani na budovanie novej infraštruktúry. Podľa vedenia vodární je to spôsobené tým, že ceny za služby, ktoré BVS ponúka, nie úplne reflektujú reálne náklady. Bratislavské vodárne tak zrejme čaká diskusia o zreálnení cien za vodu. Investičnému dlhu sa v piatok venovali aj jej akcionári na valnom zhromaždení.

Investičný dlh v takejto výške je podľa predsedu Dozornej rady BVS Radovana Jenčíka problém, ktorý sa v minulosti len odsúval. "Chceli sme vedieť reálnu hodnotu investičného dlhu a teraz nám nezostáva nič iné len začať komunikovať aj navonok, akým spôsobom postupovať," povedal pre TASR. Predpokladá, že príde k zreálneniu cien za vodu, o koľko a kedy, však povedať teraz nevedel. "Budeme sa musieť baviť o tom, koľko má stať voda a ako sa k nej máme chovať. Schváliť by to však musel Úrad pre reguláciu sieťových odvetví," podotkol Jenčík.

Členka Dozornej rady BVS Elena Pätoprstá priblížila, že polovica z investičného dlhu je na súčasnej infraštruktúre a druhá polovica je to, čo by vodárne potrebovali na budovanie novej infraštruktúry. "Riešením by bolo, keby ceny odzrkadľovali všetky reálne náklady, ktoré vodárenské spoločnosti majú s dodávkou vody, odkanalizovaním a následným čistením odpadových vôd," skonštatoval pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy.

Investičný dlh BVS sa prejavuje aj na Záhorí, kde majú viaceré obce ešte stále napojený svoj vodárenský zdroj len na studne, ktoré nie vždy dokážu mať dostatočnú výdatnosť pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. "Obyvatelia musia najmä pred letnou sezónou obmedzovať spotrebu vody, čo je v 21. storočí maximálne absurdné. Studne vysychajú, a preto je potrebné, aby sme Hornému Záhoriu dotiahli napojenie vody z vodárenských zdrojov. Naša predstava je presne vyčíslená. Je to zhruba 30 miliónov eur, ktoré budú potrebné na dotiahnutie nového vodovodu," spresnil Juraj Říha, primátor Malaciek, ktoré sú minoritným akcionárom BVS.

Predstavenstvo vodární žiada, aby vstúpilo do rokovania s vedeniami Trnavského samosprávneho kraja a Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), aby sa našlo spoločné riešenie, prípadne aj za účasti štátu. Jenčík upozorňuje, že BVS momentálne nie je schopná začať budovať vodovod na Záhorie, pokiaľ si nezoberie úver a nezačne intenzívne o tejto veci rokovať so štátom a BSK.

BVS tvrdí, že má dlhodobý plán, aby mohli byť dotknuté obce Záhoria zásobované pitnou vodou z bratislavského vodného zdroja Sihoť. "V blízkej budúcnosti sa bude treba zamerať na úsek medzi Malackami a Kútmi. Úseky medzi Bratislavou a Malackami, ako aj Kútmi a Senicou až do Holíča sú už zrealizované," spresnil Pálffy. BVS podľa jeho slov bude hľadať všetky možnosti, aby čím skôr mohla financovať dokončenie tejto investície.