Delegácia BSK bola v Bruseli v deň, keď bola predstavená organizačná štruktúra novej Európskej komisie, s dôrazom na zelenú politiku.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 11. septembra (TASR) - Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) by mali poznať fungovanie inštitúcií Európskej únie a ich význam pre Slovensko a jeho regióny. Uviedol to pre TASR bratislavský župan Juraj Droba, ktorý prišiel do Bruselu na pracovný výjazd s delegáciou krajských poslancov.
Droba, ktorý je vedúcim slovenskej delegácie vo Výbore regiónov, poradnom orgáne Európskej komisie, spresnil, že cieľom dvojdňového pracovného výjazdu (9. - 10. 9.) na čele deväťčlennej delegácie župného zastupiteľstva bolo oboznámiť krajských poslancov s fungovaním Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií EÚ.
Rovnako bola snaha im vysvetliť, ako funguje a čo robí Bratislavský kraj v Bruseli, kde má ako jediný z ôsmich vyšších územných celkov SR svoje priame zastúpenie.
"Chcem, aby poslanci plne chápali, aký je Brusel dôležitý aj pre regionálnu politiku a pre Bratislavský samosprávny kraj," vysvetlil.
Za bonus navyše považuje návštevu bruselského sídla NATO - aj preto, že v čase šírenia dezinformácií a hybridnej vojny je dôležité, aby ľudia vedeli, aký význam má Severoatlantická aliancia pre Slovensko.
Droba pripomenul, že kraj, ktorý zastupuje, je v nezávideniahodnej situácii, lebo pre štatisticky vysoký priemerný HDP na obyvateľa sa nachádza na ôsmom mieste z 300 regiónov EÚ. Bratislavská župa je preto vylúčená z možnosti čerpať eurofondy vo väčšine operačných programov. A to aj napriek tomu, že kraj európske zdroje potrebuje.
Droba upozornil, že pri vzniku samosprávnych krajov sa s mnohými vecami nerátalo a kraje dnes z dôvodu nákladov na infraštruktúru, školskú a sociálnu inklúziu, verejnú dopravu či životné prostredie tlačia pred sebou obrovský investičný dlh.
"Toto sú témy, ktorými sa musíme zaoberať. Niektoré sa nedajú zaplatiť z vlastných peňazí. Zdroje z eurofondov sú potrebné na cyklotrasy, opravu škôl, otváranie nových učebných odborov či cezhraničné projekty s partnermi z Dolného Rakúska a Maďarska," opísal situáciu.
Delegácia BSK bola v Bruseli v deň, keď bola predstavená organizačná štruktúra novej Európskej komisie, s dôrazom na zelenú politiku. Droba v tejto súvislosti upozornil, že BSK už dávnejšie začal premieňať svoje sídlo na "zelený úrad", keď zakázal plastové fľaše a zrušil tlač dokumentov na zastupiteľstve, čím sa ročne ušetria asi tri tony kancelárskeho papiera.
Dodal, že samospráva do konca roka 2020 chystá projekt najmenej dvoch zelených striech a chce vrátiť kus nedotknutého lesa Bratislavčanom na mieste, kde sa nachádzali muničné sklady. A podľa jeho slov pri ekologickej politike BSK netreba zabúdať ani na Ekocentrum Čunovo, cezhraničný projekt vzdelávacej inštitúcie za osem miliónov eur.
Droba, ktorý je vedúcim slovenskej delegácie vo Výbore regiónov, poradnom orgáne Európskej komisie, spresnil, že cieľom dvojdňového pracovného výjazdu (9. - 10. 9.) na čele deväťčlennej delegácie župného zastupiteľstva bolo oboznámiť krajských poslancov s fungovaním Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií EÚ.
Rovnako bola snaha im vysvetliť, ako funguje a čo robí Bratislavský kraj v Bruseli, kde má ako jediný z ôsmich vyšších územných celkov SR svoje priame zastúpenie.
"Chcem, aby poslanci plne chápali, aký je Brusel dôležitý aj pre regionálnu politiku a pre Bratislavský samosprávny kraj," vysvetlil.
Za bonus navyše považuje návštevu bruselského sídla NATO - aj preto, že v čase šírenia dezinformácií a hybridnej vojny je dôležité, aby ľudia vedeli, aký význam má Severoatlantická aliancia pre Slovensko.
Droba pripomenul, že kraj, ktorý zastupuje, je v nezávideniahodnej situácii, lebo pre štatisticky vysoký priemerný HDP na obyvateľa sa nachádza na ôsmom mieste z 300 regiónov EÚ. Bratislavská župa je preto vylúčená z možnosti čerpať eurofondy vo väčšine operačných programov. A to aj napriek tomu, že kraj európske zdroje potrebuje.
Droba upozornil, že pri vzniku samosprávnych krajov sa s mnohými vecami nerátalo a kraje dnes z dôvodu nákladov na infraštruktúru, školskú a sociálnu inklúziu, verejnú dopravu či životné prostredie tlačia pred sebou obrovský investičný dlh.
"Toto sú témy, ktorými sa musíme zaoberať. Niektoré sa nedajú zaplatiť z vlastných peňazí. Zdroje z eurofondov sú potrebné na cyklotrasy, opravu škôl, otváranie nových učebných odborov či cezhraničné projekty s partnermi z Dolného Rakúska a Maďarska," opísal situáciu.
Delegácia BSK bola v Bruseli v deň, keď bola predstavená organizačná štruktúra novej Európskej komisie, s dôrazom na zelenú politiku. Droba v tejto súvislosti upozornil, že BSK už dávnejšie začal premieňať svoje sídlo na "zelený úrad", keď zakázal plastové fľaše a zrušil tlač dokumentov na zastupiteľstve, čím sa ročne ušetria asi tri tony kancelárskeho papiera.
Dodal, že samospráva do konca roka 2020 chystá projekt najmenej dvoch zelených striech a chce vrátiť kus nedotknutého lesa Bratislavčanom na mieste, kde sa nachádzali muničné sklady. A podľa jeho slov pri ekologickej politike BSK netreba zabúdať ani na Ekocentrum Čunovo, cezhraničný projekt vzdelávacej inštitúcie za osem miliónov eur.