Bratislava 2. augusta (TASR) – Medzi erbami 17 mestských časti Bratislavy nájdeme iba dva, ktoré nie sú vytvorené na základe historických pečatí daných lokalít. Tzv. heraldickými novotvarmi sú erby Karlovej Vsi a bratislavského Nového Mesta, ktoré vznikli v roku 1991, resp. 1992.

Oba erby symbolizujú vinohradnícke tradície daných lokalít, v prípade Nového Mesta je strapec hrozna aj symbolom katastrálneho územia Vinohrady. "Skutočne historický symbol vinohradníctva majú vo svojom erbe len Vajnory," skonštatoval hlavný štátny radca pre heraldiku Ladislav Vrtel.

Za jedny z najzaujímavejších erbov bratislavských mestských častí považuje Vrtel erby Ružinova a Vrakune, ktoré obsahujú motív hradieb, opevnenia. "Naznačujú tým fakt, že v týchto lokalitách boli strategicky dôležité obchodné miesta, kde sa prekračoval Malý Dunaj a kupci pri prechode platili poplatok," vysvetlil odborník. Doteraz neobjasnenou otázkou pre heraldikov je motív erbu Petržalky. "Petržalka, teda Engerau v stredoveku, mala svoju vlastnú pečať, je záhadou, prečo sa nestala podkladom pre samotný erb," povedal Vrtel. Skupina stromov v erbe môže mať podľa neho dve vysvetlenia. Jedna hypotéza hovorí, že stromy symbolizujú okolité lužné lesy, druhá hypotéza naznačuje, že ide o odkaz na sad Janka Kráľa, ktorý bol založený okolo roku 1775.

Erby bratislavských mestských častí rôznorodosťou svojich motívov pripomínajú heraldickú variabilitu erbov miest a obcí po celom Slovensku. "Medzi erbami bratislavských lokalít nájdeme erb Jaroviec, ktorý obsahuje poľnohospodársky motív ako symbol prevažujúceho zamestnania obyvateľov Jaroviec, takisto cirkevné symboly v erboch Záhorskej Bystrice, Podunajských Biskupíc a Devínskej Novej Vsi, a v erboch Rače a Rusoviec nájdeme zase postavu leva, jednej z najpoužívanejších heraldických figúr," pripomenul hlavný štátny radca pre heraldiku.