Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autorom dokumentu je Arnold Kojnok, jeho film nie je len portrétom akéhosi martýra alebo bojovníka poznačeného nepríjemnými skúsenosťami.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Nový slovenský dokumentárny film Lyrik uvedie v premiére Medzinárodný filmový festival Febiofest (21.-27.3.) v Bratislave. Dokument mapuje život a dielo historika Jána Mlynárika, ktorý sa venoval viacerým kontroverzným témam (Židovská komunita na Slovensku, vyhnanie sudetských Nemcov z Českej republiky) a vyjadroval sa bez obalu, veľmi priamočiaro, čím podal komplexný obraz o dianí v bývalom Československu.
Film ponúka odpoveď na niektoré otázky týkajúce sa stavu spoločnosti v dvoch, dnes už samostatných štátoch. Názov snímky vznikol na základe označenia Lyrik Štátnou bezpečnosťou, pod ktorým bol Ján Mlynárik vedený v jej archívoch ako "objekt sledovania". Zomrel v Prahe, krátko po nakrútení rozhovorov do tohto filmu.
Autorom dokumentu je Arnold Kojnok, jeho film nie je len portrétom akéhosi martýra alebo bojovníka poznačeného nepríjemnými skúsenosťami. Snahou scenáristu a režiséra je na základe zmapovania životných etáp hlavného hrdinu reflektovať vývojové obdobia v Československu. Historik a publicista Ján Mlynárik bol v roku 1981 obvinený z rozvracania republiky za to, že sa pokúsil previesť časť historického archívu do Nemecka. Odsedel si rok, spolu s viacerými politickými väzňami zažil psychický teror. K spoločensko-politickej situácii a k pôsobeniu Jána Mylnárika sa vo filme vyjadrili jeho syn Ján, Petr Pithart, Koloman Gajan, Jiřina Šiklová, Fedor Gál či Miroslav Kusý.
Ján Mlynárik (1933-2012) bol slovenský historik a publicista. Ako pedagóg pôsobil na katedre spoločenských vied Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v rokoch 1959-1969 na pražskej Akadémii múzických umení. Za svoju politickú a publicistickú činnosť v rokoch 1968-1969 bol vylúčený z KSČ a prepustený z vysokej školy. Neskôr pracoval ako kulisár v Národnom divadle či ako kurič v kaviarni Slávia. Stal sa signatárom Charty 77 spolu s priateľom Dominikom Tatarkom. Počas dvoch jesenných popoludní v roku 1977 napísal svoje Tézy o vysídlení československých Nemcov, ktoré boli uverejnené v exile v časopise Svědectví (1978). Ján Mlynárik ich zo strachu o svoje deti podpísal pseudonymom Danubius. Neskôr autora štátna bezpečnosť "zatiahla" do dvoch politických procesov a uväznila. Predtým, ako v roku 1982 odišiel do bavorského exilu, strávil vo vyšetrovacej väzbe 13 mesiacov. Tam písal synovi Jánovi listy, ktoré mu vrátili až po novembrovej revolúcii a vyšla z nich kniha Ruzyňské meditace. Vyznáva sa v nich úprimne zo svojich chýb a životných omylov. Na druhej strane podrobne vykresľuje a vysvetľuje konanie celej generácie. V rok 1989 sa vrátil do Prahy a pokračoval v pedagogickej činnosti na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde vyučoval novodobé slovenské dejiny. Bol poslancom za VPN v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia. Po rozdelení ČSFR bol predsedom Zväzu Slovákov v ČR.
Premiéra dokumentu Lyrik sa uskutoční 25. marca o 18. h v Kine Lumiére, ďalšia projekcia je naplánovaná na 27. marca na 18.00 h v A4-priestore súčasnej kultúry.
TASR informovala Monika Belková zo spoločnosti Arina.
Film ponúka odpoveď na niektoré otázky týkajúce sa stavu spoločnosti v dvoch, dnes už samostatných štátoch. Názov snímky vznikol na základe označenia Lyrik Štátnou bezpečnosťou, pod ktorým bol Ján Mlynárik vedený v jej archívoch ako "objekt sledovania". Zomrel v Prahe, krátko po nakrútení rozhovorov do tohto filmu.
Autorom dokumentu je Arnold Kojnok, jeho film nie je len portrétom akéhosi martýra alebo bojovníka poznačeného nepríjemnými skúsenosťami. Snahou scenáristu a režiséra je na základe zmapovania životných etáp hlavného hrdinu reflektovať vývojové obdobia v Československu. Historik a publicista Ján Mlynárik bol v roku 1981 obvinený z rozvracania republiky za to, že sa pokúsil previesť časť historického archívu do Nemecka. Odsedel si rok, spolu s viacerými politickými väzňami zažil psychický teror. K spoločensko-politickej situácii a k pôsobeniu Jána Mylnárika sa vo filme vyjadrili jeho syn Ján, Petr Pithart, Koloman Gajan, Jiřina Šiklová, Fedor Gál či Miroslav Kusý.
Ján Mlynárik (1933-2012) bol slovenský historik a publicista. Ako pedagóg pôsobil na katedre spoločenských vied Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v rokoch 1959-1969 na pražskej Akadémii múzických umení. Za svoju politickú a publicistickú činnosť v rokoch 1968-1969 bol vylúčený z KSČ a prepustený z vysokej školy. Neskôr pracoval ako kulisár v Národnom divadle či ako kurič v kaviarni Slávia. Stal sa signatárom Charty 77 spolu s priateľom Dominikom Tatarkom. Počas dvoch jesenných popoludní v roku 1977 napísal svoje Tézy o vysídlení československých Nemcov, ktoré boli uverejnené v exile v časopise Svědectví (1978). Ján Mlynárik ich zo strachu o svoje deti podpísal pseudonymom Danubius. Neskôr autora štátna bezpečnosť "zatiahla" do dvoch politických procesov a uväznila. Predtým, ako v roku 1982 odišiel do bavorského exilu, strávil vo vyšetrovacej väzbe 13 mesiacov. Tam písal synovi Jánovi listy, ktoré mu vrátili až po novembrovej revolúcii a vyšla z nich kniha Ruzyňské meditace. Vyznáva sa v nich úprimne zo svojich chýb a životných omylov. Na druhej strane podrobne vykresľuje a vysvetľuje konanie celej generácie. V rok 1989 sa vrátil do Prahy a pokračoval v pedagogickej činnosti na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde vyučoval novodobé slovenské dejiny. Bol poslancom za VPN v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia. Po rozdelení ČSFR bol predsedom Zväzu Slovákov v ČR.
Premiéra dokumentu Lyrik sa uskutoční 25. marca o 18. h v Kine Lumiére, ďalšia projekcia je naplánovaná na 27. marca na 18.00 h v A4-priestore súčasnej kultúry.
TASR informovala Monika Belková zo spoločnosti Arina.
