Deklaráciu podpísalo 161 regiónov EÚ a 275 partnerov na regionálnej a miestnej úrovni, ktorí spolu reprezentujú 63 percent obyvateľstva EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 28. septembra (TASR) - Stošesťdesiatjeden regiónov EÚ, vrátane ôsmich slovenských vyšších územných celkov, odovzdalo dnes v Bruseli eurokomisárke pre regionálny rozvoj Corine Cretuovej deklaráciu o kohéznej politike dvadsaťsedmičky po roku 2020. V mene slovenského predsedníctva v Rade EÚ pri odovzdávaní deklarácie asistoval vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík, osem slovenských regiónov zastupoval bratislavský župan Pavol Frešo.
Hlavnými bodmi deklarácie, ktorá bola odovzdaná na pôde Stáleho zastúpenia Bavorska v EÚ, sú dostupná kohézna politika pre všetky regióny Únie bez ohľadu na ich klasifikáciu, poskytovanie grantov ako hlavného zdroja financovania vhodne dopĺňané finančnými nástrojmi, väčší dôraz na medziregionálnu spoluprácu, dôraz na väčšiu flexibilitu, zjednodušenie kohéznej politiky a princíp partnerstva.
Deklaráciu podpísalo 161 regiónov EÚ a 275 partnerov na regionálnej a miestnej úrovni, ktorí spolu reprezentujú 63 percent obyvateľstva EÚ. V deviatich z 28 členských krajín Únie, vrátane Slovenska, sa pre podpis tejto deklarácie rozhodli všetky regióny.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zdôraznil, že je potrebné, aby aj po roku 2020 existovala kohézna politika, čiže použitie eurofondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ako aj vzájomná spolupráca medzi regiónmi.
"Týka sa to aj Bratislavskej župy, ktorá susedí s troma štátmi a viacerými regiónmi. Máme záujem v rámci tejto spolupráce budovať mosty na rieke Morave, mosty smerom do Maďarska a cyklotrasy," uviedol Frešo pre TASR. Dodal, že eurofondy v rámci tejto politiky sú potrebné aj na rozvoj školstva, vedy a výskumu.
Frešo zdôraznil, že v Bruseli dnes išlo o stretnutie rozvinutých regiónov EÚ, medzi ktoré spadá aj BSK, zasadzujúcich sa za "spravodlivejšie" pokračovanie politiky kohézie po roku 2020.
"To znamená žiadne vylučovanie tých bohatších z eurofondov," konštatoval. Ako príklad spomenul stav ciest v Bratislave a v susednom Dolnom Rakúsku, ktoré na rozdiel od BSK malo prístup k eurofondom.
Podľa Freša na dnešnom podujatí padla aj otázka, či sú eurofondy skôr príťažou alebo prínosom, ako však dodal, bez tejto cezhraničnej spolupráce a s pomocou kohéznych fondov by na rieke Morava nevznikli žiadne mosty. Národné štáty na to totiž zdroje nemali a vnútropolitická situácia je vždy dôležitejšia ako bilaterálna spolupráca. Aj preto podľa jeho slov majú eurofondy v tejto oblasti nezastupiteľné miesto, rovnako ako pri podpore vedy a výskumu.
"Dnes môžeme eurofondy čerpať veľmi obmedzene. Snažíme sa, aby sme ich mohli plnoprávne čerpať ako všetci ostatní," povedal Frešo, podľa ktorého exekutíva EÚ nemôže ignorovať takú rozsiahlu celoeurópsku iniciatívu a bude musieť prijať konkrétne opatrenia.
Hlavnými bodmi deklarácie, ktorá bola odovzdaná na pôde Stáleho zastúpenia Bavorska v EÚ, sú dostupná kohézna politika pre všetky regióny Únie bez ohľadu na ich klasifikáciu, poskytovanie grantov ako hlavného zdroja financovania vhodne dopĺňané finančnými nástrojmi, väčší dôraz na medziregionálnu spoluprácu, dôraz na väčšiu flexibilitu, zjednodušenie kohéznej politiky a princíp partnerstva.
Deklaráciu podpísalo 161 regiónov EÚ a 275 partnerov na regionálnej a miestnej úrovni, ktorí spolu reprezentujú 63 percent obyvateľstva EÚ. V deviatich z 28 členských krajín Únie, vrátane Slovenska, sa pre podpis tejto deklarácie rozhodli všetky regióny.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zdôraznil, že je potrebné, aby aj po roku 2020 existovala kohézna politika, čiže použitie eurofondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ako aj vzájomná spolupráca medzi regiónmi.
"Týka sa to aj Bratislavskej župy, ktorá susedí s troma štátmi a viacerými regiónmi. Máme záujem v rámci tejto spolupráce budovať mosty na rieke Morave, mosty smerom do Maďarska a cyklotrasy," uviedol Frešo pre TASR. Dodal, že eurofondy v rámci tejto politiky sú potrebné aj na rozvoj školstva, vedy a výskumu.
Frešo zdôraznil, že v Bruseli dnes išlo o stretnutie rozvinutých regiónov EÚ, medzi ktoré spadá aj BSK, zasadzujúcich sa za "spravodlivejšie" pokračovanie politiky kohézie po roku 2020.
"To znamená žiadne vylučovanie tých bohatších z eurofondov," konštatoval. Ako príklad spomenul stav ciest v Bratislave a v susednom Dolnom Rakúsku, ktoré na rozdiel od BSK malo prístup k eurofondom.
Podľa Freša na dnešnom podujatí padla aj otázka, či sú eurofondy skôr príťažou alebo prínosom, ako však dodal, bez tejto cezhraničnej spolupráce a s pomocou kohéznych fondov by na rieke Morava nevznikli žiadne mosty. Národné štáty na to totiž zdroje nemali a vnútropolitická situácia je vždy dôležitejšia ako bilaterálna spolupráca. Aj preto podľa jeho slov majú eurofondy v tejto oblasti nezastupiteľné miesto, rovnako ako pri podpore vedy a výskumu.
"Dnes môžeme eurofondy čerpať veľmi obmedzene. Snažíme sa, aby sme ich mohli plnoprávne čerpať ako všetci ostatní," povedal Frešo, podľa ktorého exekutíva EÚ nemôže ignorovať takú rozsiahlu celoeurópsku iniciatívu a bude musieť prijať konkrétne opatrenia.