Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislavský kraj totiž na to dlhodobo dopláca. Štatistiky síce zohľadňujú tvorbu HDP na regionálnej úrovni, avšak na druhej strane neberú do úvahy rozdielne ceny tovarov a služieb v regiónoch.
Autor TASR
Bratislava 8. novembra (TASR) – Metodika merania vyspelosti európskych regiónov sa musí podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavla Freša zmeniť. Bratislavský kraj, ktorý je podľa Eurostatu šiesty najbohatší región Európy, totiž na to dlhodobo dopláca. Štatistiky síce zohľadňujú tvorbu HDP na regionálnej úrovni, avšak na druhej strane neberú do úvahy rozdielne ceny tovarov a služieb v regiónoch.
"Bratislava nemá životnú úroveň okolia Viedne, a už vôbec nie životnú úroveň ako má Berlín alebo Mníchov. A to je dôvod, pre ktorý sa snažíme o to, aby štatistika bola spravodlivá v celej Európskej únii a samozrejme, aby eurofondy mohli čerpať aj Bratislavčania," priblížil Frešo.
BSK upozorňuje, že sa nezohľadňuje ekonomická sila obyvateľov regiónov vyjadrená príjmami domácností. Preto dlhodobo hľadá na európskej pôde možnosti zohľadnenia rozdielu medzi ekonomickou silou a životnou úrovňou obyvateľov.
"Tú chybu, ktorú Eurostat opakovane nerieši, sa snažíme napraviť aspoň pre budúce programové obdobie po roku 2020, aby sme mohli eurofondy čerpať, a aby sme zladili štatistiku s realitou," povedal Frešo.
Riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová uviedla, že je potrebné skutočne odrážať realitu štatistikami a nie naopak. Až vtedy sa podľa nej dá zistiť, ako je na tom Bratislavský kraj a koľko mu nominálne prislúcha peňazí. "A vždy si Bratislavský kraj bude musieť vybrať priority, ktoré chce financovať z európskych zdrojov, ktoré chce financovať z vlastných rozpočtov či zo štátneho rozpočtu," podotkla.
Predseda BSK Frešo túto tému riešil dnes v Bruseli, kde sa stretol so zástupcom generálneho riaditeľa pre regionálnu a mestskú politiku Normundsom Popensom z Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO). Rokovalo sa aj o vyrovnávaní regionálnych rozdielov v čerpaní európskych prostriedkov po roku 2020.
BSK navrhuje, aby základné dokumenty na vyjednávanie nového programového obdobia tvorené štátom obsahovali okrem reformných návrhov sektorových politík aj ich regionálny pohľad. "To znamená, aké konkrétne problémy trápia obyvateľov jednotlivých krajov na Slovensku. Tak sa zabezpečí rýchlejšia a efektívnejšia príprava operačných programov pre regióny," uviedol BSK.
Na Slovensku je podľa neho jedným z problémov európskych štrukturálnych a investičných fondov aj ich využívanie na kompenzovanie nedostatočného národného financovania. Tieto navrhuje len ako doplnok v rozpočtoch samospráv.
"Bratislava nemá životnú úroveň okolia Viedne, a už vôbec nie životnú úroveň ako má Berlín alebo Mníchov. A to je dôvod, pre ktorý sa snažíme o to, aby štatistika bola spravodlivá v celej Európskej únii a samozrejme, aby eurofondy mohli čerpať aj Bratislavčania," priblížil Frešo.
BSK upozorňuje, že sa nezohľadňuje ekonomická sila obyvateľov regiónov vyjadrená príjmami domácností. Preto dlhodobo hľadá na európskej pôde možnosti zohľadnenia rozdielu medzi ekonomickou silou a životnou úrovňou obyvateľov.
"Tú chybu, ktorú Eurostat opakovane nerieši, sa snažíme napraviť aspoň pre budúce programové obdobie po roku 2020, aby sme mohli eurofondy čerpať, a aby sme zladili štatistiku s realitou," povedal Frešo.
Riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová uviedla, že je potrebné skutočne odrážať realitu štatistikami a nie naopak. Až vtedy sa podľa nej dá zistiť, ako je na tom Bratislavský kraj a koľko mu nominálne prislúcha peňazí. "A vždy si Bratislavský kraj bude musieť vybrať priority, ktoré chce financovať z európskych zdrojov, ktoré chce financovať z vlastných rozpočtov či zo štátneho rozpočtu," podotkla.
Predseda BSK Frešo túto tému riešil dnes v Bruseli, kde sa stretol so zástupcom generálneho riaditeľa pre regionálnu a mestskú politiku Normundsom Popensom z Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO). Rokovalo sa aj o vyrovnávaní regionálnych rozdielov v čerpaní európskych prostriedkov po roku 2020.
BSK navrhuje, aby základné dokumenty na vyjednávanie nového programového obdobia tvorené štátom obsahovali okrem reformných návrhov sektorových politík aj ich regionálny pohľad. "To znamená, aké konkrétne problémy trápia obyvateľov jednotlivých krajov na Slovensku. Tak sa zabezpečí rýchlejšia a efektívnejšia príprava operačných programov pre regióny," uviedol BSK.
Na Slovensku je podľa neho jedným z problémov európskych štrukturálnych a investičných fondov aj ich využívanie na kompenzovanie nedostatočného národného financovania. Tieto navrhuje len ako doplnok v rozpočtoch samospráv.
