Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja poukázal na to, že meranie blahobytu regiónov iba na základe čisto ekonomických ukazovateľov HDP je neobjektívne.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 5. decembra (TASR) – Skresľujúce štatistiky o blahobyte európskych regiónov sú jedným z generátorov nedôvery voči Európskej únii. V Bruseli to na dnešnom stretnutí s predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre regionálny rozvoj Iskrou Mihaylovou skonštatoval predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo.
Zároveň poukázal na to, že meranie blahobytu regiónov iba na základe čisto ekonomických ukazovateľov HDP je neobjektívne a skresľuje údaje o reálnej situácii a bohatstve regiónov. Frešo poznamenal, že BSK sa v štatistike Eurostatu z februára 2014 umiestnil podľa týchto kritérií na 5. mieste v rámci regiónov EÚ, vďaka HDP na obyvateľa, ktorý dosahuje 186 percent priemeru EÚ.
Pred BSK sa umiestnili Londýn s HDP na obyvateľa na úrovni 321 percent priemeru EÚ, Luxembursko (266 %), Brusel (222 %) a Hamburg (202 % ). "Reálne však táto štatistika neodzrkadľuje paritu kúpnej sily ani životný štandard v Bratislavskom kraji, ktorý je výrazne nižší ako v susedných regiónoch Rakúska, hoci sa tieto v rebríčku Eurostatu nachádzajú ďaleko za nami," upozornil predseda BSK.
Podľa jeho slov práve tieto skreslené štatistky sú hlavným dôvodom, pre ktorý BSK môže čerpať finančné prostriedky z eurofondov len vo veľmi obmedzenej miere. Frešo si preto myslí, že členské štáty EÚ by pri meraní blahobytu regiónov mali zvážiť aj používanie ďalších kritérií založených na príslušných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych, demografických a geografických výzvach, pred ktorými tieto regióny stoja. "Do úvahy by sa mala brať napríklad miera zamestnanosti, úroveň vzdelania pracovníkov, hustota obyvateľstva, ale aj životná úroveň a hospodárska, sociálna, geografická, demografická a environmentálna zraniteľnosť regiónov," uviedol Frešo.
Na stretnutí predseda BSK ocenil aj úsilie Iskry Mihaylovej na pôde Európskeho parlamentu a tlak, ktorý vyvíja na Európsku komisiu na urýchlené dokončenie príprav nového programového obdobia, aj jej snahu pri schvaľovaní operačných programov. Zo 46 doteraz schválených operačných programov na roky 2014–2020 sú pre Slovensko schválené zatiaľ tri, Operačný program Kvalita životného prostredia, Operačný program Výskum a inovácie a Operačný program Integrovaná infraštruktúra.
Do konca roka očakáva BSK aj schválenie IROPu, teda integrovaného regionálneho operačného programu, v rámci ktorého BSK plánuje financovať investície do stredného školstva, sociálnej oblasti a dopravy.
Zároveň poukázal na to, že meranie blahobytu regiónov iba na základe čisto ekonomických ukazovateľov HDP je neobjektívne a skresľuje údaje o reálnej situácii a bohatstve regiónov. Frešo poznamenal, že BSK sa v štatistike Eurostatu z februára 2014 umiestnil podľa týchto kritérií na 5. mieste v rámci regiónov EÚ, vďaka HDP na obyvateľa, ktorý dosahuje 186 percent priemeru EÚ.
Pred BSK sa umiestnili Londýn s HDP na obyvateľa na úrovni 321 percent priemeru EÚ, Luxembursko (266 %), Brusel (222 %) a Hamburg (202 % ). "Reálne však táto štatistika neodzrkadľuje paritu kúpnej sily ani životný štandard v Bratislavskom kraji, ktorý je výrazne nižší ako v susedných regiónoch Rakúska, hoci sa tieto v rebríčku Eurostatu nachádzajú ďaleko za nami," upozornil predseda BSK.
Podľa jeho slov práve tieto skreslené štatistky sú hlavným dôvodom, pre ktorý BSK môže čerpať finančné prostriedky z eurofondov len vo veľmi obmedzenej miere. Frešo si preto myslí, že členské štáty EÚ by pri meraní blahobytu regiónov mali zvážiť aj používanie ďalších kritérií založených na príslušných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych, demografických a geografických výzvach, pred ktorými tieto regióny stoja. "Do úvahy by sa mala brať napríklad miera zamestnanosti, úroveň vzdelania pracovníkov, hustota obyvateľstva, ale aj životná úroveň a hospodárska, sociálna, geografická, demografická a environmentálna zraniteľnosť regiónov," uviedol Frešo.
Na stretnutí predseda BSK ocenil aj úsilie Iskry Mihaylovej na pôde Európskeho parlamentu a tlak, ktorý vyvíja na Európsku komisiu na urýchlené dokončenie príprav nového programového obdobia, aj jej snahu pri schvaľovaní operačných programov. Zo 46 doteraz schválených operačných programov na roky 2014–2020 sú pre Slovensko schválené zatiaľ tri, Operačný program Kvalita životného prostredia, Operačný program Výskum a inovácie a Operačný program Integrovaná infraštruktúra.
Do konca roka očakáva BSK aj schválenie IROPu, teda integrovaného regionálneho operačného programu, v rámci ktorého BSK plánuje financovať investície do stredného školstva, sociálnej oblasti a dopravy.
