Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko je momentálne štátom s najväčším počtom vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie (EÚ).
Autor TASR
Bratislava 30. novembra (TASR) - Odliv mozgov z krajiny, jeho dosahy na miestnu a regionálnu úroveň či odchod vysokoškolských študentov za štúdiom do zahraničia boli predmetom nedávneho zasadnutia Komisie SEDEC, ktorej členom je aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba.
Zasadnutie sa venovalo aj hodnoteniu samotných lokálnych a regionálnych iniciatív v tejto oblasti, ako aj odborným odporúčaniam, ako proti odchodu mozgov bojovať. Fenomén "brain drain" predstavuje v súčasnosti problém pre množstvo európskych krajín a výnimkou nie je ani Slovensko. "Vzorku ľudí, ktorí od nás odchádzajú do zahraničia, nemotivujú k návratu výlučne finančné stimuly. Aby sa vrátili žiť späť, požadujú lepší poriadok a kvalitné služby. Práve to je môj cieľ na najbližšie štyri roky. Zlepšiť kvalitu života obyvateľov kraja, aby ľudia neboli nútení odísť do zahraničia za lepším životom," deklaruje Droba. Chce zároveň, aby si tí, ktorí sa do Bratislavského kraja prisťahovali, prihlásili v ňom aj trvalý pobyt a kraj mal viac financií na poskytovanie kvalitnejších služieb.
Pre Slovensko je podľa BSK závažný najmä problém súvisiaci s odchodom vysokoškolských študentov za štúdiom do zahraničia. Slovensko je momentálne štátom s najväčším počtom vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie (EÚ). "Až 17 percent z celkového počtu slovenských vysokoškolských študentov je zapísaných do štúdia na vysokých školách v zahraničí. Ide o najvyšší podiel v rámci všetkých členských štátov EÚ. Podiel študentov odchádzajúcich do zahraničia pritom neustále rastie a väčšina z nich sa na Slovensko už nevráti,“ priblížila hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Odchod mladých vysokoškolských študentov alebo vysokokvalifikovaných pracovníkov do zahraničia má podľa BSK závažný dosah nielen na štát, ale aj na región, z ktorého odchádzajú. "Jediný kraj s plusovými číslami je Bratislavský kraj, do ktorého sa v roku 2016 prisťahovalo 10.349 osôb, z toho 1472 zo zahraničia, ostatní obyvatelia prišli najmä z Trnavského, Nitrianskeho a Prešovského kraja. Naopak, z Bratislavského kraja sa odsťahovalo 4041 osôb, a z toho 693 do zahraničia," podotkla Forman.
Odliv mozgov má za následok nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, významne obmedzuje schopnosť inovovať a prijímať pokročilejšie technológie, spôsobuje mnohé zmeny na trhu práce, napríklad zníženie miezd, ako aj celkové zníženie hospodárskeho rastu a produktivity. Z tohto dôvodu vznikajú v štátoch, regiónoch a mestách dotknutých problémom "brain drain" rôzne iniciatívy na zamedzenie tohto neželaného javu.
SEDEC je komisia pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru. Je jednou zo šiestich komisií Európskeho výboru regiónov, ktoré sa zaoberajú európskymi politikami z pohľadu miest a obcí.
Zasadnutie sa venovalo aj hodnoteniu samotných lokálnych a regionálnych iniciatív v tejto oblasti, ako aj odborným odporúčaniam, ako proti odchodu mozgov bojovať. Fenomén "brain drain" predstavuje v súčasnosti problém pre množstvo európskych krajín a výnimkou nie je ani Slovensko. "Vzorku ľudí, ktorí od nás odchádzajú do zahraničia, nemotivujú k návratu výlučne finančné stimuly. Aby sa vrátili žiť späť, požadujú lepší poriadok a kvalitné služby. Práve to je môj cieľ na najbližšie štyri roky. Zlepšiť kvalitu života obyvateľov kraja, aby ľudia neboli nútení odísť do zahraničia za lepším životom," deklaruje Droba. Chce zároveň, aby si tí, ktorí sa do Bratislavského kraja prisťahovali, prihlásili v ňom aj trvalý pobyt a kraj mal viac financií na poskytovanie kvalitnejších služieb.
Pre Slovensko je podľa BSK závažný najmä problém súvisiaci s odchodom vysokoškolských študentov za štúdiom do zahraničia. Slovensko je momentálne štátom s najväčším počtom vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie (EÚ). "Až 17 percent z celkového počtu slovenských vysokoškolských študentov je zapísaných do štúdia na vysokých školách v zahraničí. Ide o najvyšší podiel v rámci všetkých členských štátov EÚ. Podiel študentov odchádzajúcich do zahraničia pritom neustále rastie a väčšina z nich sa na Slovensko už nevráti,“ priblížila hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Odchod mladých vysokoškolských študentov alebo vysokokvalifikovaných pracovníkov do zahraničia má podľa BSK závažný dosah nielen na štát, ale aj na región, z ktorého odchádzajú. "Jediný kraj s plusovými číslami je Bratislavský kraj, do ktorého sa v roku 2016 prisťahovalo 10.349 osôb, z toho 1472 zo zahraničia, ostatní obyvatelia prišli najmä z Trnavského, Nitrianskeho a Prešovského kraja. Naopak, z Bratislavského kraja sa odsťahovalo 4041 osôb, a z toho 693 do zahraničia," podotkla Forman.
Odliv mozgov má za následok nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, významne obmedzuje schopnosť inovovať a prijímať pokročilejšie technológie, spôsobuje mnohé zmeny na trhu práce, napríklad zníženie miezd, ako aj celkové zníženie hospodárskeho rastu a produktivity. Z tohto dôvodu vznikajú v štátoch, regiónoch a mestách dotknutých problémom "brain drain" rôzne iniciatívy na zamedzenie tohto neželaného javu.
SEDEC je komisia pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru. Je jednou zo šiestich komisií Európskeho výboru regiónov, ktoré sa zaoberajú európskymi politikami z pohľadu miest a obcí.
