Bratislava 25. októbra (TASR) – Najväčším problémom Bratislavského kraja v súčasnosti je doprava. Každé ráno sa do Bratislavy nahrnie viac ako 100.000 áut, ktoré by možno prísť nemuseli, ak by ľudia dostali v rámci dopravy lepšiu ponuku. V rozhovore pre TASR to povedal nezávislý kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a bratislavský mestský poslanec Jozef Uhler.

Ste poslancom hlavného mesta, vicestarostom bratislavských Jaroviec, prečo chcete zabojovať aj o post predsedu BSK?

Keď som asi tisícikrát uviazol v dopravnej zápche, uvedomil som si, že spolu so mnou sú v nej stovky ľudí v autách a autobusoch úplne zbytočne. Povedal som si, že nie je možné fungovať takto ďalej a je s tým potrebné niečo urobiť. Doprave sa dlhodobo venujem. Viem, čo v tomto smere treba urobiť, kam kraj treba potiahnuť, aby hlavné mesto nebolo dopravne zaťažené a aby sme nesmerovali k dopravným kolapsom. Je potrebné venovať sa aj školstvu, sociálnym veciam, cestovnému ruchu a v neposlednom rade aj financovaniu. Doprava je však absolútne najdôležitejšia vec, lebo sa týka každodenného života ľudí v Bratislavskom kraji.



Doprava je jednou z hlavných tém predvolebnej kampane aj iných kandidátov. Ako chcete tento problém riešiť vy?

Ako predseda mestskej dopravnej komisie som sa pozrel na fungovanie dopravy aj v iných mestách a zistil som, že sa to dá aj bez metra. Akurát je potrebné, aby celý región spoločne s metropolitným mestom fungoval v oblasti dopravy spoločne, na základe jedného systému. Ten musí zabezpečiť časté spoje, ich nadväznosť, preferenciu koľajovej dopravy a len toto nám môže ušetriť čas, ktorý ľudia trávia v dopravných zápchach. Každé ráno sa do Bratislavy nahrnie viac ako 100.000 áut, ktoré by možno prísť nemuseli, ak by ľudia dostali lepšiu ponuku. Nemyslím si, že ľudia chcú byť v dopravných zápchach, a potom dlho hľadať parkovanie. Nikto im však neponúkol takú dopravu, aká napríklad funguje v Brne, kde od bydliska ľudí jazdí kyvadlová doprava k najbližším koľajam, či už je to električková, alebo železničná trať. Ľudia sa tu dostanú rýchlo po koľajovej trati bez zápch až do svojho cieľa. Ušetria peniaze i čas. To je cesta, kam má smerovať Bratislavský kraj. Funguje nám tarifná integrácia, ale zďaleka nám nefunguje dopravná integrácia. Doprava v Bratislavskom kraji je založená na troch dopravcoch, ktorí však nie sú zosynchronizovaní. Nefungujúca verejná doprava je jedným z dôvodov, prečo vznikajú dopravné zápchy. Riešením je zvýšenie kvality verejnej dopravy a zavedenie parkovacej politiky v hlavnom meste. Bez výrazných finančných dopadov sa v prvom rade dá zaviesť, aby autobusové spoje z regiónu nejazdili až do centra Bratislavy, lebo tam strácajú čas v zápchach. Tie isté kilometre môžu radšej využiť na zabezpečenie kyvadlovej dopravy z prímestských obcí k najbližším električkovým alebo železničným koľajam.

Aké zmeny chcete presadiť v oblasti školstva?

Bratislavský kraj, tak ako celé Slovensko, trpí tým, že kvalifikovaní a šikovní ľudia odchádzajú do zahraničia. Máme inteligentných ľudí, vieme ich vzdelať na prácu, ktorú náš región ponúka. Nie je možné ale vychovávať ľudí pre zamestnania, ktoré sú neperspektívne. Štruktúra stredných a vysokých škôl musí byť prispôsobená pracovnému trhu. To je to, čo môže BSK v rámci stredných škôl urobiť, lebo sú v jej gescii. Riaditelia škôl však dnes riešia to, aby im nezatekalo na hlavu, namiesto toho, aby zháňali kvalitných učiteľov a prispôsobovali učebné osnovy tomu, čo náš kraj potrebuje. V Rakúsku existuje množstvo prípadov, kde sú školy zamerané presne na potreby okolitých obcí. Vychovávajú sa profesie, ktoré sú v okolí potrebné.

V zdravotníctve a cezhraničnej spolupráci máte aké priority?

V zdravotníctve je BSK mnohokrát len štatistom, ktorý vydáva licencie lekárom, ak splnia všetky podmienky. V tomto smere však môže dosiahnuť viac, a to motivovať lekárov byť aj v menej atraktívnych častiach kraja. Dá sa to tak, že im za výhodnú cenu poskytne priestory buď BSK, alebo dotknutá obec, ktorá nemá lekára. Kraj sa môže dohodnúť s lekárom, že bude niekoľko dní v týždni ordinovať v okresnom meste a jeden deň v týždni v obci, ktorá to potrebuje. Existuje množstvo drobných vylepšení, ktorými dokáže BSK pomôcť zdravotníctvu, a to aj napriek tomu, že v tejto oblasti až také veľké kompetencie nemá.

V rámci cezhraničnej spolupráce nám môže pomôcť dobudovanie infraštruktúry pre cestovný ruch. My sme región, ktorý je odsúdený na cezhraničnú spoluprácu. Náš región spolu so susediacimi zahraničnými regiónmi v Rakúsku, Maďarsku a neďalekom Česku sa dajú napríklad poprepájať cyklocestami a som presvedčený, že ľudia to budú využívať.

Čo chcete zmeniť vo financovaní Bratislavského kraja?

Bratislavský kraj je diskriminovaný v dvoch oblastiach. Jedna je čerpanie eurofondov, kde sme stále obmedzení. Druhá sú dane, ktoré sa v našom kraji vyrobia. Veľká časť daní odchádza solidárne do zvyšku Slovenska. Nemyslím si, že by sme mali byť oklieštení v oboch týchto oblastiach. Ak dane vyrobené v Bratislavskom kraji ostanú tu, nech idú všetky eurofondy na zvyšok Slovenska. Alebo buďme solidárni so zvyškom Slovenska ako doteraz, ale nebuďme nijako obmedzení v čerpaní eurofondov. Tak budeme mať dostatok peňazí na to, aby sme naplnili to, že patríme medzi najbohatšie regióny EÚ. Nemôžeme však krívať na obe nohy, lebo to je už príliš.

Ako vnímate súčasné fungovanie BSK i fenomén veľkého bratislavského metropolitného regiónu?

Doteraz ľudia BSK vnímali ako niečo imaginárne a netušili, na čo slúži. Aspoň tieto voľby ukázali, aké sú jeho kompetencie. Myšlienka veľkého bratislavského metropolitného regiónu je v súlade s tým, čo sa deje aj inde v Európe. Problémy, ktoré máme v Bratislave, sú rovnaké aj v jej okolí, či už je to doprava, životné prostredie i sociálne záležitosti. Rovnako máme aj výhody - obrovský ľudský kapitál, ktorý nesmieme podceniť. Tieto veci sú spoločné pre celý región. Idea, že by hlavné mesto získalo v budúcnosti postavenie samosprávneho kraja, nie je úplne scestná a má význam nad tým uvažovať.