Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prosociálnej kaviarni v budove bratislavskej Starej tržnice, ktorú otvorili na jeseň minulého roku, obsluhujú zákazníkov ľudia bez domova.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Život na ulici vymenili za prácu v kaviarni a ľuďom už vyše roka prinášajú na stôl kávu či obložený chlebíček. V prosociálnej kaviarni v budove bratislavskej Starej tržnice, ktorú otvorili na jeseň minulého roku, obsluhujú zákazníkov ľudia bez domova. A postupne sa stavajú na vlastné nohy. Jeden z nich si už dokonca našiel ďalšiu prácu, iný zase stihol popri práci v kaviarni absolvovať tri kurzy zamerané na gastronómiu.
Na dverách kaviarne na Nedbalovej ulici, ktorá chce byť starobratislavskou, si píšu názov Dobre&Dobré. Vravia totiž, že robia dobré veci a robia ich dobre. To, že v kaviarni je niečo inak, si na prvý pohľad nikto nevšimne. Ľudia sa o tom, kto ich obsluhuje, dozvedia až z nápojového lístka.
"Nechceme kaviareň prezentovať ako priestor, ktorý zamestnáva ľudí bez domova. Nechceme, aby toto bol dôvod, že k nám zákazníci chodia," vraví Sergej Kára, predseda občianskeho združenia Vagus, ktoré projekt v tržnici rozbehlo. Dopĺňa však, že po roku už existuje len veľmi málo ľudí, ktorí do kaviarne chodia a nevedia, kto ich obsluhuje. "No ak to niektorí nevedia, zistia to časom a presne takto chceme, aby to fungovalo. A aby si sami uvedomili, že ak odchádzajú spokojní, je to aj preto, že ich obsluhoval človek bez domova," dodal Kára.
V Dobre&Dobré začali vlani pracovať traja ľudia bez domova – Milan, Janko a Slavo. Všetci boli predtým na ulici. Prvý z nich už v kaviarni asi dva mesiace nie je. "Našiel si už inú prácu, myslím, že aj lepšie platenú, čo je skvelé," hovorí Kára o Milanovi, ktorý bol predtým na ulici asi šesť rokov. Hoci sa vždy snažil nejakým spôsobom pracovať, legálnu robotu ale podľa Káru získať nevedel. Dnes pracuje na výstavbe garáží pod hradom.
"Rozhodol sa sám. Hoci bol u nás veľmi šikovný a ľudia ho mali radi, Milan už od začiatku hovoril, že si nie je istý, či toto je robota preňho. Viac ho to ťahalo k manuálnej práci," dodal Kára. Za necelý rok práce v kaviarni si však Milan splatil veľkú časť dlhov, našiel si strechu nad hlavou a do nového zamestnania odchádzal so všetkými pracovnými návykmi.
Slavo zase medzičasom absolvoval tri kurzy zamerané na gastronómiu a Vagus zvažuje, že mu od budúceho roku ponúkne pozíciu bežného čašníka. Čašníkom z ulice totiž v kaviarni pomáhajú aj dvaja profesionálni, aby sa mali na koho obrátiť, ak majú problém. "Budúci rok by sme chceli otvoriť v jednej firme aj coffee stánok, tam by ľudia z našej kaviarne tiež mohli nájsť svoje uplatnenie. Boli by už zodpovední za miniprevádzku," uviedol Kára.
Janko, najstarší z čašníkov, by si už mohol požiadať o predčasný dôchodok. Kaviareň mu takto pomohla odpracovať si chýbajúce mesiace, aby na to mal nárok. "Teraz sa musí rozhodnúť, či do predčasného dôchodku chce ísť, alebo ešte bude nejakú dobu pracovať. Sociálne pracovníčky s ním tiež riešia, či mu bude dôchodok na platenie dlhov stačiť," dodal Kára.
Vagus už školí do kaviarne ďalších ľudí. Prácu ponúkol všetkým, ktorí chodia do jeho denného a integračného centra na Mýtnej ulici i oslovil ďalšie organizácie. "Od novembra nám beží nová tréningová skupina. Z 12 prihlásených sme na základe pohovoru vybrali päť ľudí. Pýtali sme sa na skúsenosti, motiváciu i na to, v akej sú sociálnej situácii," vysvetľuje Kára.
Ľudia bez domova sa počas tréningu naučia nielen to, ako podávať kávu, ale aj zistia, kde majú osobnostné medzery, ako sa začať správať a pripraviť sa na nový život. "Predtým žili na ulici, a to je úplne iný spôsob života, úplne iné pravidlá ako chodiť do práce, ráno vstávať či mať šéfa," tvrdí Kára. Počas tréningu im združenie tiež hradí ubytovanie.
Dvaja alebo traja majú od marca nastúpiť do kaviarne ako noví čašníci, zvyšných chce združenie zamestnať v automobilovom priemysle. V kaviarni im garantujú prácu na rok, nie je to však pravidlo. "Pri niekom 12 mesiacov stačí, pri Milanovi ich ani nebolo treba, pri niekom je to málo. Vždy to potom posudzujeme individuálne podľa toho, ako sa človeku darí, či aké veľké dlhy má," podotkol Kára. Projekt je totiž primárne zameraný na oddlžovanie.
V kaviarni okrem kávy, bábovky, pagáčov či veterníkov na zákazníkov čakajú aj klavírne koncerty, swing a jazz a zabavili ich už aj soaré o Dunaji, randení či kaviarňach.
Na dverách kaviarne na Nedbalovej ulici, ktorá chce byť starobratislavskou, si píšu názov Dobre&Dobré. Vravia totiž, že robia dobré veci a robia ich dobre. To, že v kaviarni je niečo inak, si na prvý pohľad nikto nevšimne. Ľudia sa o tom, kto ich obsluhuje, dozvedia až z nápojového lístka.
"Nechceme kaviareň prezentovať ako priestor, ktorý zamestnáva ľudí bez domova. Nechceme, aby toto bol dôvod, že k nám zákazníci chodia," vraví Sergej Kára, predseda občianskeho združenia Vagus, ktoré projekt v tržnici rozbehlo. Dopĺňa však, že po roku už existuje len veľmi málo ľudí, ktorí do kaviarne chodia a nevedia, kto ich obsluhuje. "No ak to niektorí nevedia, zistia to časom a presne takto chceme, aby to fungovalo. A aby si sami uvedomili, že ak odchádzajú spokojní, je to aj preto, že ich obsluhoval človek bez domova," dodal Kára.
V Dobre&Dobré začali vlani pracovať traja ľudia bez domova – Milan, Janko a Slavo. Všetci boli predtým na ulici. Prvý z nich už v kaviarni asi dva mesiace nie je. "Našiel si už inú prácu, myslím, že aj lepšie platenú, čo je skvelé," hovorí Kára o Milanovi, ktorý bol predtým na ulici asi šesť rokov. Hoci sa vždy snažil nejakým spôsobom pracovať, legálnu robotu ale podľa Káru získať nevedel. Dnes pracuje na výstavbe garáží pod hradom.
"Rozhodol sa sám. Hoci bol u nás veľmi šikovný a ľudia ho mali radi, Milan už od začiatku hovoril, že si nie je istý, či toto je robota preňho. Viac ho to ťahalo k manuálnej práci," dodal Kára. Za necelý rok práce v kaviarni si však Milan splatil veľkú časť dlhov, našiel si strechu nad hlavou a do nového zamestnania odchádzal so všetkými pracovnými návykmi.
Slavo zase medzičasom absolvoval tri kurzy zamerané na gastronómiu a Vagus zvažuje, že mu od budúceho roku ponúkne pozíciu bežného čašníka. Čašníkom z ulice totiž v kaviarni pomáhajú aj dvaja profesionálni, aby sa mali na koho obrátiť, ak majú problém. "Budúci rok by sme chceli otvoriť v jednej firme aj coffee stánok, tam by ľudia z našej kaviarne tiež mohli nájsť svoje uplatnenie. Boli by už zodpovední za miniprevádzku," uviedol Kára.
Janko, najstarší z čašníkov, by si už mohol požiadať o predčasný dôchodok. Kaviareň mu takto pomohla odpracovať si chýbajúce mesiace, aby na to mal nárok. "Teraz sa musí rozhodnúť, či do predčasného dôchodku chce ísť, alebo ešte bude nejakú dobu pracovať. Sociálne pracovníčky s ním tiež riešia, či mu bude dôchodok na platenie dlhov stačiť," dodal Kára.
Vagus už školí do kaviarne ďalších ľudí. Prácu ponúkol všetkým, ktorí chodia do jeho denného a integračného centra na Mýtnej ulici i oslovil ďalšie organizácie. "Od novembra nám beží nová tréningová skupina. Z 12 prihlásených sme na základe pohovoru vybrali päť ľudí. Pýtali sme sa na skúsenosti, motiváciu i na to, v akej sú sociálnej situácii," vysvetľuje Kára.
Ľudia bez domova sa počas tréningu naučia nielen to, ako podávať kávu, ale aj zistia, kde majú osobnostné medzery, ako sa začať správať a pripraviť sa na nový život. "Predtým žili na ulici, a to je úplne iný spôsob života, úplne iné pravidlá ako chodiť do práce, ráno vstávať či mať šéfa," tvrdí Kára. Počas tréningu im združenie tiež hradí ubytovanie.
Dvaja alebo traja majú od marca nastúpiť do kaviarne ako noví čašníci, zvyšných chce združenie zamestnať v automobilovom priemysle. V kaviarni im garantujú prácu na rok, nie je to však pravidlo. "Pri niekom 12 mesiacov stačí, pri Milanovi ich ani nebolo treba, pri niekom je to málo. Vždy to potom posudzujeme individuálne podľa toho, ako sa človeku darí, či aké veľké dlhy má," podotkol Kára. Projekt je totiž primárne zameraný na oddlžovanie.
V kaviarni okrem kávy, bábovky, pagáčov či veterníkov na zákazníkov čakajú aj klavírne koncerty, swing a jazz a zabavili ich už aj soaré o Dunaji, randení či kaviarňach.
