Bratislava 8. júna (TASR) – Starostlivosť o kultúrne dedičstvo v súčasnej spoločnosti, jeho ochrana a možnosti získavania finančných zdrojov sú hlavnou témou dnešnej medzinárodnej konferencie v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave. Pod názvom Kreatívne dedičstvo - identita, kontinuita, tradícia, inovácia, pamäť odborníci zo Slovenska, Rakúska a Srbska prezentujú úspešne realizované projekty.

"Naším zámerom je priviesť na jedno miesto profesionálov z rôznych oblastí, ktorí sa každodenne nestretávajú, ale majú prieniky svojej práce. Je to aj výmena skúseností zo zaujímavých projektov kultúrneho dedičstva v rámci európskeho kontextu, vzájomná inšpirácia i ďalšie možnosti využitia prostriedkov, ktoré naša kancelária má na grantový program Európskej komisie s názvom Kreatívna Európa. Chceme tiež iniciovať organizácie, aby sa o tieto financie uchádzali," uviedla pre TASR Zuzana Duchová, projektová manažérka programu Kreatívna Európa. Táto kancelária celodennú konferenciu organizuje s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského.

V úvode hovorila archeologička z Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava Margaréta Musilová, členka tímu, ktorý od roku 2015 je držiteľom európskej ceny za významný počin v oblasti obnovy kultúrneho dedičstva Europa Nostra za rekonštrukciu bratislavskej Rybnej brány. Cenu získal za výnimočný nález časti stredovekého opevnenia a jeho nápaditú prezentáciu formou okrúhleho zaskleného priezoru.

Anna M. Kaiser a Peter Strassser z Rakúska sa venujú problematike ochrany historických budov v oblastiach vojnových konfliktov a predstavili medzinárodný projekt Modrý štít.

Srbská architektka Jelica Jovanovič hovorila o aktivitách združenia Grupa Arhitekata, ktoré dlhodobo pôsobí vo Vojvodine s historickým osídlením Slovenskou menšinou. Ich projekt Letná škola architektúry sa venuje otázkam obnovy historických budov s využitím najnovších technológií.

Predseda občianskeho združenia Hrad Tematín Mojmír Choma priblížil prácu združenia, ktoré sa osem rokov stará o obnovu tohto hradu z 13. storočia zničeného v roku 1710. Odvtedy chátra. Vďaka nadšencom a v ostatných troch rokoch už zamestnáva pri konzervácii aj ľudí z úradu práce na základe projektu Ministerstva kultúry SR.

Ďalší prezentačný blok bude pokračovať popoludňajším programom, kde popri nehmotnej kultúre sa účastníci z rôznych inštitúcií budú venovať aj téme prerozdeľovania finančných prostriedkov do oblasti kultúrneho dedičstva v jednotlivých regiónoch Slovenska. Konferenciu ukončia záverečnou diskusiou.

Podľa organizátorov kultúrne dedičstvo neznamená len ohliadnutie sa do minulosti, produkuje tiež sociálny a environmentálny kapitál súčasnosti. Má potenciál obnovovať v občanoch zodpovednosť a pocit spolupatričnosti k miestu.