Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorca súdu uviedol, že súd tieto dôvody neuznal, pretože podľa názoru senátu Kollárovo námestie nie je parkom, ale ako celok združuje funkcie verejných priestorov a sadovnícky upravenej zelene.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) - Krajská prokuratúra v Bratislave neuspela so svojou žalobou na hlavné mesto v súvislosti s výstavbou podzemných garáží na Kollárovom námestí. Krajský súd na dnešnom pojednávaní jej žalobu zamietol.
Krajský prokurátor v minulosti podal protest proti záväznému kladnému stanovisku samosprávy k projektu podzemnej garáže a mestského parku na Kollárovom námestí. Mesto však protestu nevyhovelo. Prokurátor preto podal na bratislavský magistrát žalobu, v ktorej zopakoval, že mesto svojím záväzným stanoviskom porušuje územný plán. "Navrhovanou stavbou sa významne zmení charakter územia a zmení sa aj funkčné využitie parku, čo je v rozpore s definíciou stabilizovaného územia v lokalite," uviedol krajský prokurátor v žalobe.
Hovorca krajského súdu Pavol Adamčiak informoval, že súd tieto dôvody neuznal, pretože podľa názoru senátu Kollárovo námestie nie je parkom, ale ako celok združuje funkcie verejných priestorov a sadovnícky upravenej zelene. "Ide o verejné priestranstvo, plniace funkciu námestia a o sadovnícke úpravy námestia," oznámil Adamčiak stanovisko Krajského súdu. Prokuratúra sa proti tomuto rozhodnutiu môže odvolať do 15 dní od doručenia rozsudku.
Pri rozhodnutí samosprávy nevyhovieť protestu prokurátora v novembri 2012 opieral magistrát svoje odmietavé stanovisko o výklad platného územného plánu mesta, ktorý pripúšťa na Kollárovom námestí výstavbu podzemnej garáže. "Odborné útvary mesta sa pri svojom postoji opierajú nielen o odborné argumenty vyplývajúce zo smernej i záväznej časti územného plánu, ale tiež zo zaužívanej praxe," povedal vtedy súčasný riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy.
"Vzhľadom na deficit zhruba 20.000 státí v centre mesta je potrebné, aby boli v určitých lokalitách vybudované podzemné parkoviská s kapacitou od 350 do 500 miest," čítala na verejnej diskusii v októbri 2012 z územného plánu mesta vedúca oddelenia koordinácie územných systémov Jela Plencnerová. Pripomenula vtedy, že medzi lokalitami je uvedené aj Kollárovo námestie a pri tvorbe územného plánu sa teda s možnou garážou počítalo. "Územie je obklopené frekventovanou dopravou, nejakú funkciu mestského parku nespĺňa. Je to námestie so sadovníckymi úpravami, ktoré sú veľmi kvalitné a majú až parkový charakter," dodala.
Na základe požiadaviek samosprávy investor prepracoval pôvodne predložený projekt. V prvotnej dokumentácii mala byť stavba pod celým parkom, po novom už len v jednej tretine územia. Stromy, ktoré stoja v ceste výstavbe podzemnej garáže na námestí, sľúbil iba presadiť do inej časti námestia.
Krajský prokurátor v minulosti podal protest proti záväznému kladnému stanovisku samosprávy k projektu podzemnej garáže a mestského parku na Kollárovom námestí. Mesto však protestu nevyhovelo. Prokurátor preto podal na bratislavský magistrát žalobu, v ktorej zopakoval, že mesto svojím záväzným stanoviskom porušuje územný plán. "Navrhovanou stavbou sa významne zmení charakter územia a zmení sa aj funkčné využitie parku, čo je v rozpore s definíciou stabilizovaného územia v lokalite," uviedol krajský prokurátor v žalobe.
Hovorca krajského súdu Pavol Adamčiak informoval, že súd tieto dôvody neuznal, pretože podľa názoru senátu Kollárovo námestie nie je parkom, ale ako celok združuje funkcie verejných priestorov a sadovnícky upravenej zelene. "Ide o verejné priestranstvo, plniace funkciu námestia a o sadovnícke úpravy námestia," oznámil Adamčiak stanovisko Krajského súdu. Prokuratúra sa proti tomuto rozhodnutiu môže odvolať do 15 dní od doručenia rozsudku.
Pri rozhodnutí samosprávy nevyhovieť protestu prokurátora v novembri 2012 opieral magistrát svoje odmietavé stanovisko o výklad platného územného plánu mesta, ktorý pripúšťa na Kollárovom námestí výstavbu podzemnej garáže. "Odborné útvary mesta sa pri svojom postoji opierajú nielen o odborné argumenty vyplývajúce zo smernej i záväznej časti územného plánu, ale tiež zo zaužívanej praxe," povedal vtedy súčasný riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy.
"Vzhľadom na deficit zhruba 20.000 státí v centre mesta je potrebné, aby boli v určitých lokalitách vybudované podzemné parkoviská s kapacitou od 350 do 500 miest," čítala na verejnej diskusii v októbri 2012 z územného plánu mesta vedúca oddelenia koordinácie územných systémov Jela Plencnerová. Pripomenula vtedy, že medzi lokalitami je uvedené aj Kollárovo námestie a pri tvorbe územného plánu sa teda s možnou garážou počítalo. "Územie je obklopené frekventovanou dopravou, nejakú funkciu mestského parku nespĺňa. Je to námestie so sadovníckymi úpravami, ktoré sú veľmi kvalitné a majú až parkový charakter," dodala.
Na základe požiadaviek samosprávy investor prepracoval pôvodne predložený projekt. V prvotnej dokumentácii mala byť stavba pod celým parkom, po novom už len v jednej tretine územia. Stromy, ktoré stoja v ceste výstavbe podzemnej garáže na námestí, sľúbil iba presadiť do inej časti námestia.
