Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktivisti nechápu, ako je možné, že zástupcovia polície dali riešeniu, ktoré je podľa nich v rozpore s bezpečnosťou dopravy, zelenú.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. októbra (TASR) - Technické riešenie križovania diaľnic D4 a D1 bez kolektorov je v rozpore s normami. Tvrdia to aktivisti z občianskeho združenia Triblavina na margo záverov pracovnej skupiny, ktorá posudzovala návrh riešenia dopravnej situácie na diaľnici D1 v úseku Bratislava – Trnava.
Aktivisti nechápu, ako je možné, že zástupcovia polície dali riešeniu, ktoré je podľa nich v rozpore s bezpečnosťou dopravy, zelenú a či stačí 13 dní na to, aby komisia vytvorila, posúdila a vyhodnotila novú koncepciu dopravy. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa nich len pred mesiacom stiahla z ministerstva životného prostredia žiadosť o posúdenie toho istého projektu.
"Ak sa odborníci podpisujú pod záver, že križovatku Triblavina je potrebné vybudovať v obmedzenom rozsahu stavebných objektov, odporúčajú konať v rozpore s platnou zmluvou a v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," tvrdí občianske združenie Triblavina. Trvá na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi, ktoré podľa aktivistov odľahčia regionálnu dopravu.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) pre TASR uviedol, že aktuálne navrhované riešenie je z dopravno-inžinierskeho pohľadu lepšie ako to, čo prezentovala NDS v júni, avšak nevyrieši podstatu, ako uľahčiť prepravu do Bratislavy zo satelitných obcí. "Aj jedno, aj druhé prezentované riešenie koncentruje dopravu do jedného bodu, a to je križovatka Zlaté piesky, ktorá bude ďalej taká ako teraz a bude tu vznikať ešte väčší lievik," skonštatoval Ondrej Matej z IDH. Ako tvrdí, Slovensko v tomto prípade ide odlišným smerom ako okolité vyspelé štáty. "Z diaľnice D1 sme urobili prímestskú komunikáciu. V úseku križovatky Zlaté piesky až po Trnavu, po vybudovaní križovatiek Triblavina, Blatné a mimoúrovňovej križovatky D1 a D4 budeme mať sedem diaľničných privádzačov, čo nemá žiadna diaľnica v Európe ani vo svete," upozornil.
Podľa Mateja sa križovatka Triblavina nemusí ani budovať. Ako tvrdí, takmer dva kilometre od nej bude postavená križovatka D1 a D4, a preto môže vzniknúť dopravný chaos. Riešenie, ako zlepšiť dopravu do Bratislavy z okolia, vidí v kvalitnej verejnej doprave, v budovaní komunikácií v satelitoch tak, aby bola doprava rozptýlená, a nie koncentrovaná do jedného bodu či na jednu komunikáciu. "Zabudnúť by sa nemalo ani na Seneckú cestu, ktorá by sa mala rozšíriť na štvorpruh," povedal Matej.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo prostredníctvom sociálnej siete uviedol, že bol zhrozený, keď zistil, že odborná skupina pri NDS súhlasila s návrhom, aby sa diaľnica D1 do Bratislavy prebudovala na osempruhovú. "Z plánov totiž úplne vypadol zámer vybudovať pozdĺž diaľnice dvojpruhové takzvané kolektory. Tie odľahčia dopravu v mestách a obciach Pezinského a Seneckého okresu. Preto som už dnes požiadal listom ministra dopravy Árpáda Érseka o urýchlené stretnutie, aby sme túto situáciu vyriešili," napísal.
NDS v stredu (26.10.) TASR informovala, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a križovatkou Blatné pri Senci by sa mala rozšíriť o jeden jazdný pruh, čiže na osempruhovú diaľnicu. Od križovatky D4/D1 po križovatku Blatné by teda mala mať diaľnica D1 štyri pruhy v každom smere a plnohodnotný odstavný pruh, od Blatného po Trnavu by diaľnica pokračovala v trojpruhovom usporiadaní s plnohodnotným odstavným pruhom. Vyplýva to zo záverov pracovnej skupiny, ktorá posudzovala návrh riešenia dopravnej situácie na diaľnici D1 v úseku Bratislava – Trnava, ktorý zahŕňa aj úsek Triblavina.
Odborná skupina totiž považuje pôvodnú koncepciu šesťpruhu s kolektormi po celej dĺžke z dopravno-inžinierskych aj z ekonomických dôvodov za neefektívnu, nehospodárnu, neprijateľnú, a teda neopodstatnenú. Členmi pracovnej skupiny boli zástupcovia Stavebnej fakulty STU Bratislava, Výskumného ústavu dopravného Žilina, Inštitútu stratégie dopravy, Policajného zboru a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na základe jej záverov by mali NDS a ministerstvo prijať definitívne rozhodnutie o podobe úseku D1 Bratislava – Trnava. Koncom júna pritom NDS konštatovala, že križovatka Triblavina sa bude stavať podľa pôvodne navrhovaného riešenia, teda so šiestimi pruhmi a so súbežnými kolektormi po oboch stranách diaľnice, tak ako je to uvedené v Územnom pláne BSK. BSK však následne upozornil, že NDS chce vybudovať kolektory len na úseku diaľnice medzi Bratislavou a Triblavinou, ale v ďalších častiach to už nebudú kolektory, ale príjazdové pruhy na diaľnicu.
Aktivisti nechápu, ako je možné, že zástupcovia polície dali riešeniu, ktoré je podľa nich v rozpore s bezpečnosťou dopravy, zelenú a či stačí 13 dní na to, aby komisia vytvorila, posúdila a vyhodnotila novú koncepciu dopravy. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa nich len pred mesiacom stiahla z ministerstva životného prostredia žiadosť o posúdenie toho istého projektu.
"Ak sa odborníci podpisujú pod záver, že križovatku Triblavina je potrebné vybudovať v obmedzenom rozsahu stavebných objektov, odporúčajú konať v rozpore s platnou zmluvou a v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," tvrdí občianske združenie Triblavina. Trvá na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi, ktoré podľa aktivistov odľahčia regionálnu dopravu.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) pre TASR uviedol, že aktuálne navrhované riešenie je z dopravno-inžinierskeho pohľadu lepšie ako to, čo prezentovala NDS v júni, avšak nevyrieši podstatu, ako uľahčiť prepravu do Bratislavy zo satelitných obcí. "Aj jedno, aj druhé prezentované riešenie koncentruje dopravu do jedného bodu, a to je križovatka Zlaté piesky, ktorá bude ďalej taká ako teraz a bude tu vznikať ešte väčší lievik," skonštatoval Ondrej Matej z IDH. Ako tvrdí, Slovensko v tomto prípade ide odlišným smerom ako okolité vyspelé štáty. "Z diaľnice D1 sme urobili prímestskú komunikáciu. V úseku križovatky Zlaté piesky až po Trnavu, po vybudovaní križovatiek Triblavina, Blatné a mimoúrovňovej križovatky D1 a D4 budeme mať sedem diaľničných privádzačov, čo nemá žiadna diaľnica v Európe ani vo svete," upozornil.
Podľa Mateja sa križovatka Triblavina nemusí ani budovať. Ako tvrdí, takmer dva kilometre od nej bude postavená križovatka D1 a D4, a preto môže vzniknúť dopravný chaos. Riešenie, ako zlepšiť dopravu do Bratislavy z okolia, vidí v kvalitnej verejnej doprave, v budovaní komunikácií v satelitoch tak, aby bola doprava rozptýlená, a nie koncentrovaná do jedného bodu či na jednu komunikáciu. "Zabudnúť by sa nemalo ani na Seneckú cestu, ktorá by sa mala rozšíriť na štvorpruh," povedal Matej.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo prostredníctvom sociálnej siete uviedol, že bol zhrozený, keď zistil, že odborná skupina pri NDS súhlasila s návrhom, aby sa diaľnica D1 do Bratislavy prebudovala na osempruhovú. "Z plánov totiž úplne vypadol zámer vybudovať pozdĺž diaľnice dvojpruhové takzvané kolektory. Tie odľahčia dopravu v mestách a obciach Pezinského a Seneckého okresu. Preto som už dnes požiadal listom ministra dopravy Árpáda Érseka o urýchlené stretnutie, aby sme túto situáciu vyriešili," napísal.
NDS v stredu (26.10.) TASR informovala, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a križovatkou Blatné pri Senci by sa mala rozšíriť o jeden jazdný pruh, čiže na osempruhovú diaľnicu. Od križovatky D4/D1 po križovatku Blatné by teda mala mať diaľnica D1 štyri pruhy v každom smere a plnohodnotný odstavný pruh, od Blatného po Trnavu by diaľnica pokračovala v trojpruhovom usporiadaní s plnohodnotným odstavným pruhom. Vyplýva to zo záverov pracovnej skupiny, ktorá posudzovala návrh riešenia dopravnej situácie na diaľnici D1 v úseku Bratislava – Trnava, ktorý zahŕňa aj úsek Triblavina.
Odborná skupina totiž považuje pôvodnú koncepciu šesťpruhu s kolektormi po celej dĺžke z dopravno-inžinierskych aj z ekonomických dôvodov za neefektívnu, nehospodárnu, neprijateľnú, a teda neopodstatnenú. Členmi pracovnej skupiny boli zástupcovia Stavebnej fakulty STU Bratislava, Výskumného ústavu dopravného Žilina, Inštitútu stratégie dopravy, Policajného zboru a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na základe jej záverov by mali NDS a ministerstvo prijať definitívne rozhodnutie o podobe úseku D1 Bratislava – Trnava. Koncom júna pritom NDS konštatovala, že križovatka Triblavina sa bude stavať podľa pôvodne navrhovaného riešenia, teda so šiestimi pruhmi a so súbežnými kolektormi po oboch stranách diaľnice, tak ako je to uvedené v Územnom pláne BSK. BSK však následne upozornil, že NDS chce vybudovať kolektory len na úseku diaľnice medzi Bratislavou a Triblavinou, ale v ďalších častiach to už nebudú kolektory, ale príjazdové pruhy na diaľnicu.
