Bratislava/Paríž 12. júla (TASR) - Francúzsky deň, podujatie, ktorým Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku slávi spoločne s obyvateľmi Bratislavy a jej návštevníkmi francúzsky štátny sviatok - Deň dobytia Bastily, 14. júl - sa uskutoční presne v ten deň na Hlavnom námestí aj v roku 2016.

Od roku 2011 francúzske veľvyslanectvo organizuje na Hlavnom námestí v metropole na Dunaji oslavy Dňa dobytia Bastily. Sú zamerané na kultúrne akcie, na bližšie poznávanie Francúzska cez jeho gastronómiu, kultúru i špecifické neraz regionálne produkty. Veľvyslanectvo na svojej webovej stránke avizuje oslavy aj vo štvrtok 14. júla.

Návštevníci si budú môcť vychutnať francúzske výrobky na trhu, počúvať pritom francúzsku hudbu a piesne. K dispozícii budú stoly a lavice v strede "dediny" oproti pódiu. Vyhradený priestor na hry bude aj pre deti. Z hudobného programu veľvyslanectvo upozornilo na víťazky súťaže Spievam po francúzsky, na speváčku Andreu Zimányiovú, ale aj francúzskeho speváka Matissyaha.

Charakteristickými znakmi osláv štátneho sviatku - Dňa dobytia Bastily - vo Francúzsku sú vojenská prehliadka, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica. Vojenská prehliadka na Elyzejských poliach v Paríži je naplánovaná aj v tomto roku.

Od začiatku slávenia sviatku sa vo Francúzsku kládol dôraz na vlastenectvo a na jeho vojenský charakter. Preto, aby sa podčiarklo, že Francúzsko sa pozviechalo z porážky pruskými vojskami v roku 1870.

Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Znamenalo začiatok francúzskej revolúcie, čo sa stalo pred 227 rokmi.

Bastila, presnejšie Bastila sv. Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány sv. Antona a hradieb vo východnej časti Paríža.

Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal postaviť najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká na úrovni veží. Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. K štyrom vežiam dostavali ďalšie štyri.

Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624-1642) ju zmenil na väznicu.

Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami na výkon trestu.

Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali a časť kameňov predal obchodník Pierre-François Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu mosta Svornosti cez Seinu.

Deň 14. júl sa oslavoval ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.

Pre Francúzov znamenal 14. júl vždy veľký úspech. V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka. V roku 1994 sa na vojenskej prehliadke na Elyzejských poliach zúčastnili aj nemeckí vojaci z Európskych zborov (Eurocorps) na znak zmierenia oboch národov.

V rokoch 1974-1979 sa vojenské prehliadky konali na rôznych miestach Paríža: napríklad na Námestí Bastily a Republiky, pri Vojenskej škole, na Dvore vo Vincennes. Od roku 1980 sú miestom vojenskej prehliadky Elyzejské polia.

Na vojenskej prehliadke v roku 2007 sa zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Pozval ich vtedajší prezident Nicolas Sarkozy, aby zdôraznil oddanosť Európskej únii aj potrebu jednoty v rámci únie.