Vodohospodárov neprekvapí ani silný mráz, v dôsledku ktorého pre spomalené prúdenie hladina rieky rýchlo zamrzne.
Autor TASR
Gabčíkovo/Čunovo 9. januára (TASR) - Meteorológovia na najbližšie dni predpovedajú oteplenie, ale vodohospodári sú permanentne pripravení aj na prípadný náhly a radikálny obrat počasia s mimoriadne nízkymi a dlhotrvajúcimi teplotami. TASR o tom informoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., (SVP) Ľuboš Krno.
Ako povedal, na silné mrazy už tradične najcitlivejšie reaguje Hrušovská zdrž, kde pre spomalené prúdenie Dunaja hladina rýchlo zamrzne. „Závod Dunaj Bratislava SVP, ktorý neustále kontroluje a udržiava plavebnú dráhu na Dunaji, je však pripravený aj takéto situácie okamžite riešiť. Na lámanie ľadov mu slúžia dva riečne ľadoborce Brezno a Krupina, ktoré sú schopné prerážať až 20 centimetrov hrubú ľadovú celinu,“ priblížil Krno s tým, že jeden ľadoborec kotví v oblasti Čunovo a druhý v Bratislave, pričom sú v prípade naliehavosti pripravené lámať ľady aj v dvojzmennej prevádzke.
Podľa jeho slov k možnému vzniku ľadových bariér dochádza najmä hromadením a primŕzaním ľadových krýh naplavovaných z vyššie položených profilov na Dunaji a z rieky Moravy. „Včasným lámaním ľadovej celiny sa zabezpečuje jej narušenie a pohyb krýh po stupeň Čunovo, kde sa kryhy preplavujú cez hať do starého koryta Dunaja a odtiaľ až po jeho vyústenie pod odpadovým kanálom vodného diela Gabčíkovo (VDG),“ vysvetlil hovorca. V prípade dlhodobých mrazov a nízkej teploty vody nie je neobvyklé, že dochádza aj k úplnému zamrznutiu hladiny prívodného kanála VDG, čo má za následok zastavenie plavby. Jej obnovenie je potom možné až po zlepšení klimatických podmienok a zvýšení teploty samotnej vody, ktorá prirodzenou cestou rozpustí ľad.
„Ľadoborce v takomto prípade len rozbíjajú topiaci sa ľad a vytvárajú koridor v plavebnej dráhe na obnovenie plavby po prívodnom kanáli VDG,“ ozrejmil. Naposledy ľadoborec nasadili vo februári 2012, keď bola od 5. do 23. februára zastavená plavba pre mimoriadne hrubú vrstvu ľadu v Hrušovskej zdrži a v prívodnom kanáli VDG.
Ľadoborce Brezno a Krupina sú 35 metrov dlhé a osem metrov široké s ponorom od 1,50 do 1,80 metra.
Ako povedal, na silné mrazy už tradične najcitlivejšie reaguje Hrušovská zdrž, kde pre spomalené prúdenie Dunaja hladina rýchlo zamrzne. „Závod Dunaj Bratislava SVP, ktorý neustále kontroluje a udržiava plavebnú dráhu na Dunaji, je však pripravený aj takéto situácie okamžite riešiť. Na lámanie ľadov mu slúžia dva riečne ľadoborce Brezno a Krupina, ktoré sú schopné prerážať až 20 centimetrov hrubú ľadovú celinu,“ priblížil Krno s tým, že jeden ľadoborec kotví v oblasti Čunovo a druhý v Bratislave, pričom sú v prípade naliehavosti pripravené lámať ľady aj v dvojzmennej prevádzke.
Podľa jeho slov k možnému vzniku ľadových bariér dochádza najmä hromadením a primŕzaním ľadových krýh naplavovaných z vyššie položených profilov na Dunaji a z rieky Moravy. „Včasným lámaním ľadovej celiny sa zabezpečuje jej narušenie a pohyb krýh po stupeň Čunovo, kde sa kryhy preplavujú cez hať do starého koryta Dunaja a odtiaľ až po jeho vyústenie pod odpadovým kanálom vodného diela Gabčíkovo (VDG),“ vysvetlil hovorca. V prípade dlhodobých mrazov a nízkej teploty vody nie je neobvyklé, že dochádza aj k úplnému zamrznutiu hladiny prívodného kanála VDG, čo má za následok zastavenie plavby. Jej obnovenie je potom možné až po zlepšení klimatických podmienok a zvýšení teploty samotnej vody, ktorá prirodzenou cestou rozpustí ľad.
„Ľadoborce v takomto prípade len rozbíjajú topiaci sa ľad a vytvárajú koridor v plavebnej dráhe na obnovenie plavby po prívodnom kanáli VDG,“ ozrejmil. Naposledy ľadoborec nasadili vo februári 2012, keď bola od 5. do 23. februára zastavená plavba pre mimoriadne hrubú vrstvu ľadu v Hrušovskej zdrži a v prívodnom kanáli VDG.
Ľadoborce Brezno a Krupina sú 35 metrov dlhé a osem metrov široké s ponorom od 1,50 do 1,80 metra.