Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava potrvá do 17. decembra.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Výberovú časť experimentálnej fotografickej tvorby Ľuba Stacha, výstavu pod názvom Monotýpie pripravila galéria v centre Bratislavy Roman Fecik Gallery. Je to najväčšia prezentácia jeho diel vytvorených monotýpiou, ktorej sa už fotograf nevenuje.
Nadviazanie spojenia s Marcelom Duchampom, Pocta Robertovi Mapplethorpovi, Rozkvitnutá depresia a ďalšie jednotlivé diela dopĺňajú cykly: Portréty, Tajomstvá mojich diptychov, Jabĺčka či Ľudia z holokaustu v podobe 38 portrétov.
"Diela sú vytvorené špecifickou technikou - monotýpiou, kedy Stacho odtláča svoje staršie analógové fotografie na plátno. Vznikajú sugestívne rozpíjavé sublimované obrazy. Tento presah fotografie do grafiky má úplne inú fotografickú aj vôbec umeleckú hodnotu. Táto časť jeho diela je už uzavretá, datujeme ju rokmi 1991 až 1998. V rámci dejín novodobého umenia, najmä umenia 90. rokov, predstavuje táto oblasť jeho tvorby unikát, že ide o presahy fotografie a grafiky v tom, ako kóduje nový rozmer fotografie, teda jej časovosť, limitovanosť a dočasnosť rozširuje o fenomén pamäte," uviedla pre TASR kurátorka výstavy Alena Vrbanová.
Podľa nej začiatky Stachovej tvorby boli ovplyvnené českým fotografom Josefom Sudkom (1896–1976), ktorého retrospektívnu výstavu videl v roku 1976 v Moravskej galérii v Brne. K nej bol vydaný plagát a pozvánka, na ktorých boli Sudkove fotografie jabĺčok. Jednou z prvých Stachových fotografií z cyklu jabĺčok bol diptych Manifest času (1976–1984), kde prírodný predmet postupne podlieha atrofii a zaniká. Bola to silná metafora života a jeho existenciálneho rozmeru.
"Za zvláštnych okolností došlo k tomu, že v roku 1987 mali obaja fotografi spoločnú výstavu v Kanade, v Jana Corkin Gallery v Toronte. O nej Stacho nevedel a že mal výstavu so Sudkom bol informovaný svojim emigrovaným bratom až po páde komunistického režimu," dodala Vrbanová.
Ľubo Stacho sa narodil v Handlovej (1953). V Bratislave študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (1971-1976) a v Prahe u profesora Jana Šmoka na Katedre fotografie FAMU (1979-1984). V roku 1990 založil štúdium fotografie na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde na Katedre fotografie doteraz vedie ateliér Laboratórium fotografie. Na FAMU ho habilitovali na docenta (1995) a v roku 2010 bol menovaný za profesora. V Gente, Amsterdame, Nottinghame, Providence a New Jersey pôsobil ako hosťujúci profesor. Najmä pre mladých ľudí na Slovensku aj v zahraničí zorganizoval vyše 40 fotografických workshopov. Je zostavovateľom dvoch publikácií o fotografii na VŠVU: Mladé médium I. a II. Napísal knihy 3 eseje a Moja krajina. Získal Cenu bienále fotografie v Metropolitnom múzeu Tokio (1995) a Prvú cenu v súťaži Fondu svetových pamiatok UNESCO 1993. Realizoval vyše 70 samostatných výstav a zúčastnil sa približne na 300 kolektívnych expozíciách. Okrem dokumentárnej fotografie tvorí konceptuálne projekty, inštalácie, akcie a performancie, mailartové projekty, intermediálne presahy a video.
Výstava potrvá do 17. decembra.
Nadviazanie spojenia s Marcelom Duchampom, Pocta Robertovi Mapplethorpovi, Rozkvitnutá depresia a ďalšie jednotlivé diela dopĺňajú cykly: Portréty, Tajomstvá mojich diptychov, Jabĺčka či Ľudia z holokaustu v podobe 38 portrétov.
"Diela sú vytvorené špecifickou technikou - monotýpiou, kedy Stacho odtláča svoje staršie analógové fotografie na plátno. Vznikajú sugestívne rozpíjavé sublimované obrazy. Tento presah fotografie do grafiky má úplne inú fotografickú aj vôbec umeleckú hodnotu. Táto časť jeho diela je už uzavretá, datujeme ju rokmi 1991 až 1998. V rámci dejín novodobého umenia, najmä umenia 90. rokov, predstavuje táto oblasť jeho tvorby unikát, že ide o presahy fotografie a grafiky v tom, ako kóduje nový rozmer fotografie, teda jej časovosť, limitovanosť a dočasnosť rozširuje o fenomén pamäte," uviedla pre TASR kurátorka výstavy Alena Vrbanová.
Podľa nej začiatky Stachovej tvorby boli ovplyvnené českým fotografom Josefom Sudkom (1896–1976), ktorého retrospektívnu výstavu videl v roku 1976 v Moravskej galérii v Brne. K nej bol vydaný plagát a pozvánka, na ktorých boli Sudkove fotografie jabĺčok. Jednou z prvých Stachových fotografií z cyklu jabĺčok bol diptych Manifest času (1976–1984), kde prírodný predmet postupne podlieha atrofii a zaniká. Bola to silná metafora života a jeho existenciálneho rozmeru.
"Za zvláštnych okolností došlo k tomu, že v roku 1987 mali obaja fotografi spoločnú výstavu v Kanade, v Jana Corkin Gallery v Toronte. O nej Stacho nevedel a že mal výstavu so Sudkom bol informovaný svojim emigrovaným bratom až po páde komunistického režimu," dodala Vrbanová.
Ľubo Stacho sa narodil v Handlovej (1953). V Bratislave študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (1971-1976) a v Prahe u profesora Jana Šmoka na Katedre fotografie FAMU (1979-1984). V roku 1990 založil štúdium fotografie na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde na Katedre fotografie doteraz vedie ateliér Laboratórium fotografie. Na FAMU ho habilitovali na docenta (1995) a v roku 2010 bol menovaný za profesora. V Gente, Amsterdame, Nottinghame, Providence a New Jersey pôsobil ako hosťujúci profesor. Najmä pre mladých ľudí na Slovensku aj v zahraničí zorganizoval vyše 40 fotografických workshopov. Je zostavovateľom dvoch publikácií o fotografii na VŠVU: Mladé médium I. a II. Napísal knihy 3 eseje a Moja krajina. Získal Cenu bienále fotografie v Metropolitnom múzeu Tokio (1995) a Prvú cenu v súťaži Fondu svetových pamiatok UNESCO 1993. Realizoval vyše 70 samostatných výstav a zúčastnil sa približne na 300 kolektívnych expozíciách. Okrem dokumentárnej fotografie tvorí konceptuálne projekty, inštalácie, akcie a performancie, mailartové projekty, intermediálne presahy a video.
Výstava potrvá do 17. decembra.
