Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem iného povedal, že voliči v BSK podľa neho nie sú skutočne pripravení na zmeny a podľa predbežných preferencií sú "v kurze" stále ľudia z minulého režimu.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) – Predseda Strany zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov (SZSZO) a podnikateľ Ľubomír Kolárik nebude kandidovať za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Ako dnes informoval TASR, jeho strana a on osobne sa sústredia na budúce komunálne a parlamentné voľby, ako aj voľby do Európskeho parlamentu.
Kolárik uviedol, že v uplynulom období museli v strane viackrát vysvetľovať ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP) ľuďom, že program, ktorým chce zmeniť kvalitu ich života, spoločenské postavenie a financovanie sa týka len BSK, v ktorom až dodnes kandidoval. "Myšlienka a program SZSZO ďaleko presahujú hranice Bratislavského kraja," konštatoval Kolárik, podľa ktorého je možné len z parlamentu presadzovať zásadné zmeny, návrhy zákonov a ich dodržiavanie či už v Bratislavskom, alebo v iných krajoch.
"Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že nebudeme míňať energiu a peniaze a radšej sa začneme s úplne novými skúsenosťami vo vnútri strany pripravovať na komunálne voľby, voľby do europarlamentu a neskôr na parlamentné voľby," vyhlásil predseda.
Dodal, že voliči v BSK podľa neho nie sú skutočne pripravení na zmeny a podľa predbežných preferencií sú "v kurze" stále ľudia z minulého režimu. Kolárik vyjadril presvedčenie, že predvolebné prieskumy verejnej mienky do svojich vzoriek respondentov nezahŕňajú ŤZP občanov, s ktorými SZSZO komunikuje najmä cez sociálne siete.
Predseda strany zároveň odmietol snahy o kriminalizáciu svojej osoby podsúvaním informácií verejnosti, ktoré majú spochybniť jeho zámer viesť svoju stranu podľa programového vyhlásenia a jeho profesionalitu v tejto oblasti. Kolárik uviedol, že naďalej kandiduje za poslanca BSK a bude sa venovať aj príprave SZSZO na parlamentné voľby.
O post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) tak v tohtoročných novembrových voľbách do VÚC zabojuje 17 kandidátov. Deväť z nich je nezávislých, ôsmi sú nominantmi politických strán či koalícií.
Kandidátom na predsedu BSK je poslanec Národnej rady SR Juraj Droba, ktorý má podporu SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmeny zdola a Demokratickej únie Slovenska. Taktiež psychologička a predsedníčka Strany zelených Slovenska Natália Hanulíková, publicista i politik Daniel Krajcer, ktorý je kandidátom Mosta-Híd, SKOK-u a Strany zelených.
Šéfom BSK chce byť aj pedagóg Marián Leinerovič s podporou Nového parlamentu, farmaceut Milan Lopašovský, ktorého navrhuje Strana moderného Slovenska. Komunistická strana Slovenska nominovala prekladateľa Jalala Suleimana a Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku kultúrno-osvetového pracovníka Andreja Trnovca.
Medzi nezávislými kandidátmi na predsedu BSK je bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, publicista Rastislav Blaško, podnikateľ Jozef Danko i súčasný šéf kraja Pavol Frešo. Taktiež podnikateľ Martin Jakubec, novinár na voľnej nohe Ľubomír Huďo, starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva a IT špecialista i bratislavský mestský poslanec Jozef Uhler.
Voľby do vyšších územných celkov budú v sobotu 4. novembra. Tentoraz budú jednokolové, čo znamená, že za predsedu bude zvolený kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov.
Kolárik uviedol, že v uplynulom období museli v strane viackrát vysvetľovať ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP) ľuďom, že program, ktorým chce zmeniť kvalitu ich života, spoločenské postavenie a financovanie sa týka len BSK, v ktorom až dodnes kandidoval. "Myšlienka a program SZSZO ďaleko presahujú hranice Bratislavského kraja," konštatoval Kolárik, podľa ktorého je možné len z parlamentu presadzovať zásadné zmeny, návrhy zákonov a ich dodržiavanie či už v Bratislavskom, alebo v iných krajoch.
"Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že nebudeme míňať energiu a peniaze a radšej sa začneme s úplne novými skúsenosťami vo vnútri strany pripravovať na komunálne voľby, voľby do europarlamentu a neskôr na parlamentné voľby," vyhlásil predseda.
Dodal, že voliči v BSK podľa neho nie sú skutočne pripravení na zmeny a podľa predbežných preferencií sú "v kurze" stále ľudia z minulého režimu. Kolárik vyjadril presvedčenie, že predvolebné prieskumy verejnej mienky do svojich vzoriek respondentov nezahŕňajú ŤZP občanov, s ktorými SZSZO komunikuje najmä cez sociálne siete.
Predseda strany zároveň odmietol snahy o kriminalizáciu svojej osoby podsúvaním informácií verejnosti, ktoré majú spochybniť jeho zámer viesť svoju stranu podľa programového vyhlásenia a jeho profesionalitu v tejto oblasti. Kolárik uviedol, že naďalej kandiduje za poslanca BSK a bude sa venovať aj príprave SZSZO na parlamentné voľby.
O post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) tak v tohtoročných novembrových voľbách do VÚC zabojuje 17 kandidátov. Deväť z nich je nezávislých, ôsmi sú nominantmi politických strán či koalícií.
Kandidátom na predsedu BSK je poslanec Národnej rady SR Juraj Droba, ktorý má podporu SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmeny zdola a Demokratickej únie Slovenska. Taktiež psychologička a predsedníčka Strany zelených Slovenska Natália Hanulíková, publicista i politik Daniel Krajcer, ktorý je kandidátom Mosta-Híd, SKOK-u a Strany zelených.
Šéfom BSK chce byť aj pedagóg Marián Leinerovič s podporou Nového parlamentu, farmaceut Milan Lopašovský, ktorého navrhuje Strana moderného Slovenska. Komunistická strana Slovenska nominovala prekladateľa Jalala Suleimana a Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku kultúrno-osvetového pracovníka Andreja Trnovca.
Medzi nezávislými kandidátmi na predsedu BSK je bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, publicista Rastislav Blaško, podnikateľ Jozef Danko i súčasný šéf kraja Pavol Frešo. Taktiež podnikateľ Martin Jakubec, novinár na voľnej nohe Ľubomír Huďo, starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva a IT špecialista i bratislavský mestský poslanec Jozef Uhler.
Voľby do vyšších územných celkov budú v sobotu 4. novembra. Tentoraz budú jednokolové, čo znamená, že za predsedu bude zvolený kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov.
