Polidoro prišiel do SR v rámci svojho talianskeho turné s inscenovanou prednáškou Ja, Leonardo – tajný život rebelského génia, ktorá vznikla pri príležitosti 500. výročia smrti Leonarda da Vinci.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Odhaľuje, čo je pravda a čo sú tzv. mysteriózne fenomény. Významný taliansky novinár, spisovateľ a predovšetkým propagátor vedy Massimo Polidoro zavítal v utorok (18. 6.) do Bratislavy. "Venujem sa tomu veľa rokov, mal som šťastie, že som mohol študovať u amerického učiteľa, môjho majstra Jamesa Randiho. Využíval kúzelnícke triky, aby mohol odhaľovať ľudí, ktorí tvrdili, že majú nadprirodzené schopnosti," povedal autor v úvode stretnutia v jednom z kníhkupectiev, kde predstavil svoju knihu Leonardo.
Polidoro prišiel na Slovensko v rámci svojho talianskeho turné s inscenovanou prednáškou Ja, Leonardo – tajný život rebelského génia, ktorá vznikla pri príležitosti 500. výročia smrti Leonarda da Vinci. Po dopoludňajšej prednáške v Kine Lumiére, určenej predovšetkým študentom taliančiny, sa večer predstavil slovenskej verejnosti v kníhkupectve, kde rozprával nielen o Leonardovi, ale aj o svojej vášni pre vedu a jej záhady. "Moja práca nie je spochybňovať vieru ľudí, každý je slobodný veriť tomu, čomu chce veriť. Mňa a mojich kolegov zaujímajú fenomény a javy, ktoré, ako sa zdá, idú proti pravidlám prírody. Môžeme hovoriť napríklad o sochách, ktoré plačú," poznamenal rodák z talianskeho mesta Voghera, ktorý pátra, skúma a snaží sa objasňovať "ako veci proti prírode fungujú": "Možno za nimi nie sú nadprirodzené javy, vysvetlenia sú omnoho jednoduchšie. Keď sa nám také niečo podarí, mnohí duchovní nám ďakujú, pretože podľa nich by viera nemala spočívať na spektakulárnych javoch, ktoré sa však mnohým ľuďom páčia."
Podľa jedného z najväčších expertov na poli paranormálnych javov a záhad je prirodzené, že aj dnes ľudia veria "magickým vysvetleniam". Massimo tvrdí, že to má na svedomí "usporiadanie nášho mozgu" a prítomným dal do pozornosti knihu nositeľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana - Myslenie rýchle a pomalé. "Rýchle myšlienky, riešenia, nám prídu v okamihu. Napríklad, vidíme na Facebooku nejakú tvár a v sekunde vieme, že je nám ten človek nesympatický. Robíme to preto, lebo naši predkovia sa naučili, že rýchle uzávery, súdy a riešenia je niečo, čo nám zachráni život," objasnil 50-ročný autor, ktorý na Univerzite v Miláne - Bicocca prednášal psychológiu paranormálnych javov a v súčasnosti vyučuje Komunikáciu v oblasti vedy na doktorandskom štúdiu Univerzity v Padove. Ďalej podčiarkol, že racionálna úvaha si vyžaduje čas a námahu: "Vypočuť si iné názory, zamyslieť sa, je to niečo pomalé. Keď si máme vybrať medzi rýchlym a pomalým, ak sa náš mozog má namáhať a narazíme na niečo, čo nie je úplne ľahko vysvetliteľné, vyberieme si to ľahšie - rýchlu možnosť prísť na rýchle riešenie."
Polidoro rozprával aj o pokladoch Vatikánu či špiritistických seansách v podobe nocí strávených na zámkoch i cintorínoch, o ktorých sa hovorí, že sú začarované. "Boli to najpohodovejšie situácie, ktoré som zažil. Nikdy sa nič mysteriózne nestalo, naopak, na týchto špiritistických seansách som si všimol určité triky, ktoré sa tam diali," prezradil s úsmevom. Stihol porozprávať aj príbeh "otca Sherlocka Holmesa" Sira Arthura Conana Doyla o jeho vzťahu k nadprirodzeným veciam a zvláštnom priateľstve s Houdinim a potom sa už venoval výnimočnému Leonardovi. "Bol zvláštnou postavou renesancie, veľmi sa od súputníkov líšil spôsobom bytia. Spomedzi všetkých vrstovníkov bol najbližšie tomu, ako žijeme v súčasnosti. Je viacero vlastností, ktorými je nám blízky," tvrdí spisovateľ.
Leonardo oplýval nielen neskutočným talentom, bol maliarom, architektom, vynálezcom, vedcom. "Okrem toho všetkého bol dobrý človek. Otvorený, schopný akceptovať v rozhovore kohokoľvek, bol veľkorysý, miloval zvieratá spôsobom, ktorý v jeho dobe nebol bežný," poznamenal k umelcovi. "Je pravdepodobné, že bol vegetarián, miloval zvieratá a zrejme ich nechcel jesť," myslí si Polidoro o mierumilovnom Leonardovi, ktorý však kvôli chlebodarcom tvoril aj veci, ktoré sa mu nepáčili. "Je pravda, že navrhoval vojnové stroje, o ktoré ho žiadali objednávatelia. Avšak v poznámkach si zaznamenáva, že vojna je beštialita najhoršieho druhu."
Massimo Polidoro (1969) tvorí, moderuje a odborne zastrešuje relácie zamerané na propagáciu vedy pre televíziu RAI. Je autorom množstva kníh a článkov o záhadách každého druhu, paranormálnych javoch a nevyriešených zločinoch histórie pre Focus a iné časopisy.
Polidoro prišiel na Slovensko v rámci svojho talianskeho turné s inscenovanou prednáškou Ja, Leonardo – tajný život rebelského génia, ktorá vznikla pri príležitosti 500. výročia smrti Leonarda da Vinci. Po dopoludňajšej prednáške v Kine Lumiére, určenej predovšetkým študentom taliančiny, sa večer predstavil slovenskej verejnosti v kníhkupectve, kde rozprával nielen o Leonardovi, ale aj o svojej vášni pre vedu a jej záhady. "Moja práca nie je spochybňovať vieru ľudí, každý je slobodný veriť tomu, čomu chce veriť. Mňa a mojich kolegov zaujímajú fenomény a javy, ktoré, ako sa zdá, idú proti pravidlám prírody. Môžeme hovoriť napríklad o sochách, ktoré plačú," poznamenal rodák z talianskeho mesta Voghera, ktorý pátra, skúma a snaží sa objasňovať "ako veci proti prírode fungujú": "Možno za nimi nie sú nadprirodzené javy, vysvetlenia sú omnoho jednoduchšie. Keď sa nám také niečo podarí, mnohí duchovní nám ďakujú, pretože podľa nich by viera nemala spočívať na spektakulárnych javoch, ktoré sa však mnohým ľuďom páčia."
Podľa jedného z najväčších expertov na poli paranormálnych javov a záhad je prirodzené, že aj dnes ľudia veria "magickým vysvetleniam". Massimo tvrdí, že to má na svedomí "usporiadanie nášho mozgu" a prítomným dal do pozornosti knihu nositeľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana - Myslenie rýchle a pomalé. "Rýchle myšlienky, riešenia, nám prídu v okamihu. Napríklad, vidíme na Facebooku nejakú tvár a v sekunde vieme, že je nám ten človek nesympatický. Robíme to preto, lebo naši predkovia sa naučili, že rýchle uzávery, súdy a riešenia je niečo, čo nám zachráni život," objasnil 50-ročný autor, ktorý na Univerzite v Miláne - Bicocca prednášal psychológiu paranormálnych javov a v súčasnosti vyučuje Komunikáciu v oblasti vedy na doktorandskom štúdiu Univerzity v Padove. Ďalej podčiarkol, že racionálna úvaha si vyžaduje čas a námahu: "Vypočuť si iné názory, zamyslieť sa, je to niečo pomalé. Keď si máme vybrať medzi rýchlym a pomalým, ak sa náš mozog má namáhať a narazíme na niečo, čo nie je úplne ľahko vysvetliteľné, vyberieme si to ľahšie - rýchlu možnosť prísť na rýchle riešenie."
Polidoro rozprával aj o pokladoch Vatikánu či špiritistických seansách v podobe nocí strávených na zámkoch i cintorínoch, o ktorých sa hovorí, že sú začarované. "Boli to najpohodovejšie situácie, ktoré som zažil. Nikdy sa nič mysteriózne nestalo, naopak, na týchto špiritistických seansách som si všimol určité triky, ktoré sa tam diali," prezradil s úsmevom. Stihol porozprávať aj príbeh "otca Sherlocka Holmesa" Sira Arthura Conana Doyla o jeho vzťahu k nadprirodzeným veciam a zvláštnom priateľstve s Houdinim a potom sa už venoval výnimočnému Leonardovi. "Bol zvláštnou postavou renesancie, veľmi sa od súputníkov líšil spôsobom bytia. Spomedzi všetkých vrstovníkov bol najbližšie tomu, ako žijeme v súčasnosti. Je viacero vlastností, ktorými je nám blízky," tvrdí spisovateľ.
Leonardo oplýval nielen neskutočným talentom, bol maliarom, architektom, vynálezcom, vedcom. "Okrem toho všetkého bol dobrý človek. Otvorený, schopný akceptovať v rozhovore kohokoľvek, bol veľkorysý, miloval zvieratá spôsobom, ktorý v jeho dobe nebol bežný," poznamenal k umelcovi. "Je pravdepodobné, že bol vegetarián, miloval zvieratá a zrejme ich nechcel jesť," myslí si Polidoro o mierumilovnom Leonardovi, ktorý však kvôli chlebodarcom tvoril aj veci, ktoré sa mu nepáčili. "Je pravda, že navrhoval vojnové stroje, o ktoré ho žiadali objednávatelia. Avšak v poznámkach si zaznamenáva, že vojna je beštialita najhoršieho druhu."
Massimo Polidoro (1969) tvorí, moderuje a odborne zastrešuje relácie zamerané na propagáciu vedy pre televíziu RAI. Je autorom množstva kníh a článkov o záhadách každého druhu, paranormálnych javoch a nevyriešených zločinoch histórie pre Focus a iné časopisy.