Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mesto iniciovalo vo štvrtok stretnutie reagujúce na situáciu, ktorá má nastať so zabezpečením ambulantnej pohotovostnej služby od 1. júla.
Autor TASR
Malacky 21. júna (TASR) – Mesto Malacky chce viesť dialóg, ktorý by mal riešiť nedostatok pediatrov v Malackom okrese.
"Budeme sa snažiť vytvoriť určitý model, z ktorého budú zrejmé finančné a časové podmienky získania lekárov, ktorí by v rámci pohotovosti prišli vypomôcť z Bratislavy do Malaciek," priblížil primátor okresného mesta Juraj Říha.
Mesto iniciovalo vo štvrtok stretnutie reagujúce na situáciu, ktorá má nastať so zabezpečením ambulantnej pohotovostnej služby (APS) od 1. júla. V prípade detí a dorastu bude APS zabezpečovať pre celý Bratislavský kraj Národný ústav detských chorôb na bratislavských Kramároch. V Malackách táto APS fungovať nebude pre nedostatok pediatrov.
"Z desiatich lekárov v okrese sú šiesti v dôchodkovom veku a dvaja k nemu nemajú ďaleko. Je nás nedostatok cez deň, ťažko niečo riešiť v noci. Za súčasných podmienok a stavu nie je možné zabezpečiť pohotovostné služby," priblížila situáciu Eva Sláviková, jedna zo zúčastnených lekárov.
APS pre dospelých bude v meste od 1. júla zastrešovať malacká nemocnica v rámci spoločnosti Nemocničná, a.s. Jej zástupca Robert Vetrák deklaroval, že jediným dôvodom, prečo sa nemocnica neprihlásila do výberového konania, a teda nedokáže zabezpečiť APS aj pre deti a dorast, je nedostatok personálu.
Na stretnutí opakovane zaznela obava, že nemocnica na bratislavských Kramároch nemusí zvládnuť nápor pacientov z celého Bratislavského kraja. Podľa Říhu sa so zmenou zákona o APS naplno obnažil problém nedostatku pediatrov nielen v okrese Malacky, ale na celom Slovensku.
S obavami na zmeny od 1. júla hľadí aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý vyzval Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na urýchlený dialóg alebo na zachovanie súčasného stavu fungovania zdravotnej pohotovostnej služby na Slovensku. Výzva sa zároveň týka okamžitého zverejnenia kompletných rozpisov, kde a kým majú byť pohotovosti zabezpečené a tiež včasného informovania samotných lekárov a obyvateľov Bratislavského kraja.
BSK dodnes, deväť dní pred začiatkom termínu, nemá rozpisy a ani nevie, komu má robiť rozpisy. "Nevieme, ktorý konkrétny lekár bude v ktorý konkrétny deň a na ktorom mieste povinný poskytovať tieto služby," uviedol vo štvrtok na tlačovej besede predseda BSK Juraj Droba.
Predstavitelia kraja pritom z danej situácie nevinia samotnú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smer-SD), ale poukazujú na zlyhanie celého procesu a systému na ministerstve. "Pretože zákon platí od 1. novembra a prvé výberové konanie bolo vyhlásené až 1. februára. Tri mesiace boli stratené a ministerstvo zdravotníctva už nevie zachrániť druhým kolom nepokryté miesta," skonštatovala Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu BSK.
Súčasná situácia by podľa nej nenastala, keby ministerstvo dodržiavalo zákonné termíny, keby boli podmienky prvého kola nastavené inak a keby s neúspešnými kandidátmi, ktorí boli v prvom kole vyradení len pre administratívne pochybenia, začali kompetentní rokovať skôr. Predišlo by sa tak aktuálnej obave, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená na všetkých miestach.
Ministerstvo na margo situácie konštatuje, že predmetnú zmenu pravidelne komunikovalo s vyššími územnými celkami vrátane BSK. Najbližšie stretnutie rezortu s predstaviteľmi krajov je naplánované na piatok (22.6.). "Budú prerokované všetky potrebné detaily tak, aby boli kraje dostatočne a včas informované," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Zdôraznila, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti je a bude zachovaná. Poukázala na možnosti v prípade ochorenia detí. "Počas dňa môže rodič s dieťaťom v prípade zdravotného problému navštíviť pediatrické ambulancie. Mimo ordinačných hodín na vyšetrenie dieťaťa v ambulantnej pohotovostnej službe budú zdravotníci v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave tak, ako doteraz. V prípade akútnej zmeny zdravotného stavu je k dispozícii posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Takisto prevádzkovateľ pevného bodu môže zriadiť aj doplnkový bod. Je tu aj možnosť návštevnej služby, keď lekár by prišiel priamo za pacientom," informovala Eliášová.
"Budeme sa snažiť vytvoriť určitý model, z ktorého budú zrejmé finančné a časové podmienky získania lekárov, ktorí by v rámci pohotovosti prišli vypomôcť z Bratislavy do Malaciek," priblížil primátor okresného mesta Juraj Říha.
Mesto iniciovalo vo štvrtok stretnutie reagujúce na situáciu, ktorá má nastať so zabezpečením ambulantnej pohotovostnej služby (APS) od 1. júla. V prípade detí a dorastu bude APS zabezpečovať pre celý Bratislavský kraj Národný ústav detských chorôb na bratislavských Kramároch. V Malackách táto APS fungovať nebude pre nedostatok pediatrov.
"Z desiatich lekárov v okrese sú šiesti v dôchodkovom veku a dvaja k nemu nemajú ďaleko. Je nás nedostatok cez deň, ťažko niečo riešiť v noci. Za súčasných podmienok a stavu nie je možné zabezpečiť pohotovostné služby," priblížila situáciu Eva Sláviková, jedna zo zúčastnených lekárov.
APS pre dospelých bude v meste od 1. júla zastrešovať malacká nemocnica v rámci spoločnosti Nemocničná, a.s. Jej zástupca Robert Vetrák deklaroval, že jediným dôvodom, prečo sa nemocnica neprihlásila do výberového konania, a teda nedokáže zabezpečiť APS aj pre deti a dorast, je nedostatok personálu.
Na stretnutí opakovane zaznela obava, že nemocnica na bratislavských Kramároch nemusí zvládnuť nápor pacientov z celého Bratislavského kraja. Podľa Říhu sa so zmenou zákona o APS naplno obnažil problém nedostatku pediatrov nielen v okrese Malacky, ale na celom Slovensku.
S obavami na zmeny od 1. júla hľadí aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý vyzval Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na urýchlený dialóg alebo na zachovanie súčasného stavu fungovania zdravotnej pohotovostnej služby na Slovensku. Výzva sa zároveň týka okamžitého zverejnenia kompletných rozpisov, kde a kým majú byť pohotovosti zabezpečené a tiež včasného informovania samotných lekárov a obyvateľov Bratislavského kraja.
BSK dodnes, deväť dní pred začiatkom termínu, nemá rozpisy a ani nevie, komu má robiť rozpisy. "Nevieme, ktorý konkrétny lekár bude v ktorý konkrétny deň a na ktorom mieste povinný poskytovať tieto služby," uviedol vo štvrtok na tlačovej besede predseda BSK Juraj Droba.
Predstavitelia kraja pritom z danej situácie nevinia samotnú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smer-SD), ale poukazujú na zlyhanie celého procesu a systému na ministerstve. "Pretože zákon platí od 1. novembra a prvé výberové konanie bolo vyhlásené až 1. februára. Tri mesiace boli stratené a ministerstvo zdravotníctva už nevie zachrániť druhým kolom nepokryté miesta," skonštatovala Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu BSK.
Súčasná situácia by podľa nej nenastala, keby ministerstvo dodržiavalo zákonné termíny, keby boli podmienky prvého kola nastavené inak a keby s neúspešnými kandidátmi, ktorí boli v prvom kole vyradení len pre administratívne pochybenia, začali kompetentní rokovať skôr. Predišlo by sa tak aktuálnej obave, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená na všetkých miestach.
Ministerstvo na margo situácie konštatuje, že predmetnú zmenu pravidelne komunikovalo s vyššími územnými celkami vrátane BSK. Najbližšie stretnutie rezortu s predstaviteľmi krajov je naplánované na piatok (22.6.). "Budú prerokované všetky potrebné detaily tak, aby boli kraje dostatočne a včas informované," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Zdôraznila, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti je a bude zachovaná. Poukázala na možnosti v prípade ochorenia detí. "Počas dňa môže rodič s dieťaťom v prípade zdravotného problému navštíviť pediatrické ambulancie. Mimo ordinačných hodín na vyšetrenie dieťaťa v ambulantnej pohotovostnej službe budú zdravotníci v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave tak, ako doteraz. V prípade akútnej zmeny zdravotného stavu je k dispozícii posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Takisto prevádzkovateľ pevného bodu môže zriadiť aj doplnkový bod. Je tu aj možnosť návštevnej služby, keď lekár by prišiel priamo za pacientom," informovala Eliášová.
