Veriaci na toto pútnické miesto prichádzajú najmä kvôli uctievaniu Panny Márie Tálskej.
Autor TASR
Marianka 14. septembra (TASR) – Tisícky veriacich každoročne navštevujú obec Marianka v okrese Malacky, ktorá sa nachádza na úpätí Malých Karpát. Ako pre TASR uviedol kňaz miestnej farnosti Marek Vadrna, Marianka je najstarším pútnickým miestom nielen na Slovensku, ale i v bývalom Uhorsku. Veriaci na toto pútnické miesto prichádzajú najmä kvôli uctievaniu Panny Márie Tálskej.
O vzniku pútnického miesta z južnej strany Záhoria existujú tri rôzne legendy, ktoré sú upravené do viacerých verzií. Ako uviedol Vadrna, on sám ich pozná okolo 17. "Legenda hovorí o pustovníkovi, ktorý si z hruškového dreva vyrezal sošku Panny Márie, ktorá je umiestnená v hlavnom oltári v Bazilike Narodenia Panny Márie. Počas občianskej vojny sa pustovník cítil ohrozený a musel odísť preč a sošku skryl," priblížil kňaz s tým, že potom existujú tri rôzne verzie legiend, ako sa soška Panny Márie opäť našla. Jedna hovorí o tom, že sa slepému žobrákovi prisnila Panna Mária a zaviedla ho k prameňu. Na tomto mieste si umyl oči a zrazu začal vidieť. Druhá legenda rozpráva o zbojníkovi, ktorý mal postihnuté deti. "Aj v tomto prípade sa jemu alebo jeho manželke prisnila Panna Mária, ukázala mu studničku, kde má deti umyť a tie následne vyzdraveli," priblížil Vadrna. A napokon tretia legenda hovorí o tom, že iný pustovník išiel po lese a uvidel vystupovať zo zeme žiaru. "Hrabal sa v zemi a našiel sošku, spod ktorej vytryskla voda," dodal Vadrna.
Podľa kňaza sa doteraz tradovalo, že Marianka vznikla na zelenej lúke a koncom 14. storočia prišli paulíni, ktorí tam postavili kostol. "Archeologický výskum, ktorý sa robil v roku 2009, však potvrdil pozostatky stavieb, ktoré sú staré zhruba okolo roku 1277," povedal Vadrna.
Kňaz podotkol, že soška Panny Márie Tálskej, ktorá je súčasťou oltára v Bazilike Narodenia Panny Márie, nie je prácou amatéra či pustovníka. "Je to umelecká robota z konca 12. a začiatku 13. storočia," dodal. V jej blízkosti sa nachádza kláštor, ktorý slúži ako pútnický dom.
V lese vedľa komplexu, ktorého dominantou je bazilika, sa rozprestiera tzv. Mariánske údolie. Jeho súčasťou je lurdská jaskyňa. "Vznikla na základe potreby robiť bohoslužby aj von. Najmä 20. storočie je známe tým, že tu boli veľké púte, ktorých sa zúčastňovali tisíce ľudí. Jaskyňa bola predtým nalepená na stenu baziliky a potom ju dal miestny farár preniesť na miesto, kde sa momentálne nachádza," vysvetlil Vadrna. V tomto údolí je aj kalvária doplnená kolekciou sôch v životnej veľkosti.
Súčasťou mariánskeho miesta je aj zázračný prameň, ktorý sa spomína vo viacerých legendách spojených so vznikom Marianky a Kaplnka Svätej studne. "Prameň sa v obci nachádza oddávna. Od druhej polovice 13. storočia chodili do Marianky ľudia piť vodu a modliť sa. Najskôr tu vznikla studňa, kde si chodili ľudia naberať vodu. Neskôr predstavený paulínov v roku 1694 na náklady úradníka z Machuliniec dal postaviť barokovú kaplnku, ktorá má pôdorys ruže," povedal kňaz s tým, že tá už bola mnohokrát rekonštruovaná. Podotkol, že kaplnka je postavená na vode a v súčasnosti by chcela farnosť začať s jej opravou. "Máme už novú strechu, okolo základov kaplnky sme urobili drenáž, aby sme ju zbavili vlhkosti, čo pomohlo," uzavrel.
O vzniku pútnického miesta z južnej strany Záhoria existujú tri rôzne legendy, ktoré sú upravené do viacerých verzií. Ako uviedol Vadrna, on sám ich pozná okolo 17. "Legenda hovorí o pustovníkovi, ktorý si z hruškového dreva vyrezal sošku Panny Márie, ktorá je umiestnená v hlavnom oltári v Bazilike Narodenia Panny Márie. Počas občianskej vojny sa pustovník cítil ohrozený a musel odísť preč a sošku skryl," priblížil kňaz s tým, že potom existujú tri rôzne verzie legiend, ako sa soška Panny Márie opäť našla. Jedna hovorí o tom, že sa slepému žobrákovi prisnila Panna Mária a zaviedla ho k prameňu. Na tomto mieste si umyl oči a zrazu začal vidieť. Druhá legenda rozpráva o zbojníkovi, ktorý mal postihnuté deti. "Aj v tomto prípade sa jemu alebo jeho manželke prisnila Panna Mária, ukázala mu studničku, kde má deti umyť a tie následne vyzdraveli," priblížil Vadrna. A napokon tretia legenda hovorí o tom, že iný pustovník išiel po lese a uvidel vystupovať zo zeme žiaru. "Hrabal sa v zemi a našiel sošku, spod ktorej vytryskla voda," dodal Vadrna.
Podľa kňaza sa doteraz tradovalo, že Marianka vznikla na zelenej lúke a koncom 14. storočia prišli paulíni, ktorí tam postavili kostol. "Archeologický výskum, ktorý sa robil v roku 2009, však potvrdil pozostatky stavieb, ktoré sú staré zhruba okolo roku 1277," povedal Vadrna.
Kňaz podotkol, že soška Panny Márie Tálskej, ktorá je súčasťou oltára v Bazilike Narodenia Panny Márie, nie je prácou amatéra či pustovníka. "Je to umelecká robota z konca 12. a začiatku 13. storočia," dodal. V jej blízkosti sa nachádza kláštor, ktorý slúži ako pútnický dom.
V lese vedľa komplexu, ktorého dominantou je bazilika, sa rozprestiera tzv. Mariánske údolie. Jeho súčasťou je lurdská jaskyňa. "Vznikla na základe potreby robiť bohoslužby aj von. Najmä 20. storočie je známe tým, že tu boli veľké púte, ktorých sa zúčastňovali tisíce ľudí. Jaskyňa bola predtým nalepená na stenu baziliky a potom ju dal miestny farár preniesť na miesto, kde sa momentálne nachádza," vysvetlil Vadrna. V tomto údolí je aj kalvária doplnená kolekciou sôch v životnej veľkosti.
Súčasťou mariánskeho miesta je aj zázračný prameň, ktorý sa spomína vo viacerých legendách spojených so vznikom Marianky a Kaplnka Svätej studne. "Prameň sa v obci nachádza oddávna. Od druhej polovice 13. storočia chodili do Marianky ľudia piť vodu a modliť sa. Najskôr tu vznikla studňa, kde si chodili ľudia naberať vodu. Neskôr predstavený paulínov v roku 1694 na náklady úradníka z Machuliniec dal postaviť barokovú kaplnku, ktorá má pôdorys ruže," povedal kňaz s tým, že tá už bola mnohokrát rekonštruovaná. Podotkol, že kaplnka je postavená na vode a v súčasnosti by chcela farnosť začať s jej opravou. "Máme už novú strechu, okolo základov kaplnky sme urobili drenáž, aby sme ju zbavili vlhkosti, čo pomohlo," uzavrel.