V roku 1945 Huncokárov postihol rovnaký osud ako ostatných karpatských Nemcov. Väčšina rodín bola vysídlená zo Slovenska najmä do Nemecka a Rakúska.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Slovenské národné múzeum - Múzeum kultúry karpatských Nemcov (SNM - MKKN) avizuje záver výstavy Huncokári - ľudia z našich hôr, inštalovanej na hrade Červený Kameň od roku 2016. Dlhodobý výstavný projekt venovaný problematike huncokárskej kolonizácie Malých Karpát si môže verejnosť pozrieť do 19. apríla.
"Výstava prezentuje súborné spracovanie doterajších poznatkov kurátorov SNM – MKKN o dejinách a kultúre nemeckých drevorubačov Huncokárov, ktorí svojou ťažkou, dôkladnou prácou a zručnosťou zanechali dodnes trvalé stopy v malokarpatských lesoch," uviedla pre TASR Zuzana Vášáryová, vedúca Centra múzejnej komunikácie SNM.
Príchod Huncokárov do Malých Karpát bol spojený so zmenami v lesnom hospodárstve zavádzanými najmä v období vlády Márie Terézie. "Tvorili zomknutú skupinu charakteristickú nemeckým jazykom, katolíckym vierovyznaním, izolovanosťou sídiel od okolitého života a špecializáciou sa na prácu a život v lese," dodáva múzeum a vysvetľuje, že najrozšírenejším zamestnaním týchto ľudí bolo drevorubačstvo, z čoho je odvodené aj ich pomenovanie Huncokár, ktoré má základ v nemeckom Holzhacker – drevorubač.
V roku 1945 Huncokárov postihol rovnaký osud ako ostatných karpatských Nemcov. Väčšina rodín bola vysídlená zo Slovenska najmä do Nemecka a Rakúska. "Tým 200-ročné osídlenie Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi zaniklo," dodáva SNM - MKKN s tým, že komplexné spracovanie osídlenia a života nemeckých drevorubačov v oblasti Malých Karpát je zaznamenané aj v najnovšej publikácii múzea Huncokári – život zaniknutej minority z edície Acta Carpatho-Germanica.
"Výstava prezentuje súborné spracovanie doterajších poznatkov kurátorov SNM – MKKN o dejinách a kultúre nemeckých drevorubačov Huncokárov, ktorí svojou ťažkou, dôkladnou prácou a zručnosťou zanechali dodnes trvalé stopy v malokarpatských lesoch," uviedla pre TASR Zuzana Vášáryová, vedúca Centra múzejnej komunikácie SNM.
Príchod Huncokárov do Malých Karpát bol spojený so zmenami v lesnom hospodárstve zavádzanými najmä v období vlády Márie Terézie. "Tvorili zomknutú skupinu charakteristickú nemeckým jazykom, katolíckym vierovyznaním, izolovanosťou sídiel od okolitého života a špecializáciou sa na prácu a život v lese," dodáva múzeum a vysvetľuje, že najrozšírenejším zamestnaním týchto ľudí bolo drevorubačstvo, z čoho je odvodené aj ich pomenovanie Huncokár, ktoré má základ v nemeckom Holzhacker – drevorubač.
V roku 1945 Huncokárov postihol rovnaký osud ako ostatných karpatských Nemcov. Väčšina rodín bola vysídlená zo Slovenska najmä do Nemecka a Rakúska. "Tým 200-ročné osídlenie Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi zaniklo," dodáva SNM - MKKN s tým, že komplexné spracovanie osídlenia a života nemeckých drevorubačov v oblasti Malých Karpát je zaznamenané aj v najnovšej publikácii múzea Huncokári – život zaniknutej minority z edície Acta Carpatho-Germanica.