Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 21. november 2024Meniny má Elvíra
< sekcia Bratislavský kraj

Na mapu Bratislavy má pribudnúť park Ľ. Kukorelliho či M. Ďuríčkovej

Ilustračné foto. Foto: Teraz.sk - Hana Štefánková

Pomenovania verejných priestranstiev už predtým odsúhlasili miestne zastupiteľstvá Ružinova a Starého Mesta.

Bratislava 24. októbra (TASR) - Na mapu hlavného mesta Bratislavy má pribudnúť Park Ľudovíta Kukorelliho v Ružinove a Park Jozefa Murgaša spolu s Parkom Márie Ďuríčkovej s Starom Meste. Rozhodlo o tom vo štvrtok bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ).

Pomenovanie Park Ľudovíta Kukorelliho má niesť park na Nivách ohraničený ulicami Koceľova, Svätoplukova, Bazová a Kvačalova, kde sa v súčasnosti nachádza jeho busta. Má ísť o jeho oficiálne pomenovanie, keďže obyvatelia ho tak už volajú. Okrem iného to bola aj požiadavka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Ľudovít Kukorelli bol slovenský dôstojník letectva, veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny a významná osobnosť Slovenského národného povstania (SNP). In memoriam bol povýšený do hodnosti brigádny generál a vyznamenaný viacerými oceneniami, a to Československým vojnovým krížom, medailou za chrabrosť či Radom Červenej hviezdy.

Park Jozefa Murgaša má byť situovaný na rohu ulíc Námestie slobody a Mýtna, pomenovanie Park Márie Ďuríčkovej má niesť parčík na Medenej ulici, pred Mestskými kúpeľmi Grössling.

Jozef Murgaš bol slovenský rímskokatolícky kňaz, maliar a vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie. Pravdepodobne ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos hovoreného slova. Bol spolusignatárom Pittsburskej dohody. Medzi americkými Slovákmi zorganizoval zbierku s výťažkom takmer milión dolárov na pomoc Slovákom v starej vlasti.

Mária Ďuríčková bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, scenáristka a autorka literatúry pre deti a mládež. Dlhé roky žila a tvorila na Dunajskej ulici, neďaleko spomínanej Medenej ulice a jej povesti sa prevažne týkali Starého Mesta.

Pomenovania verejných priestranstiev už predtým odsúhlasili miestne zastupiteľstvá Ružinova a Starého Mesta.