Úspech knižiek s Ferdom Mravcom otvoril Sekorovi dvere k spolupráci s divadlom, rozhlasom, filmom a neskôr aj televíziou.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) - Ondřej Sekora známy aj neznámy je názov výstavy v bratislavskej Danubiane. Návštevníkom priblíži tvorbu českého spisovateľa, ilustrátora, novinára, grafika, karikaturistu, entomológa a duchovného otca legendárnej kreslenej postavy Ferda Mravca. Kurátorom výstavy, ktorá predstavuje "českého Walta Disneyho", je Tomáš Prokůpek.
Ondřej Sekora (1899 - 1967) patrí medzi významné osobnosti československej kultúry 20. storočia. Do povedomia verejnosti vstúpil najmä svojimi knihami pre deti. "Rozsah Sekorových tvorivých aktivít však ďaleko prekračoval hranice detskej literatúry a pôsobí impozantne aj 125 rokov od jeho narodenia," hovorí kurátor výstavy, ktorá osloví malých návštevníkov aj ich prarodičov.
Sekora začínal ako žurnalista v Lidových novinách, kam prispieval športovými reportážami, karikatúrami, kresleným humorom, obrázkovými seriálmi aj ilustráciami textov iných autorov. "Vrúcny vzťah k športu ho priviedol napríklad k úlohe lyžiarskeho inštruktora v Alpách, a vďaka nemu sa stal aj propagátorom rugby v Československu - preložil jeho pravidlá, trénoval niekoľko tímov a dlho pôsobil ako rozhodca," prezrádza Prokůpek.
Láska k výtvarnému umeniu nasmerovala Sekoru k súkromnej maliarskej tvorbe. Jej najzaujímavejšia časť bola inšpirovaná dielom francúzskeho výtvarníka Henriho Rousseaua. "Záujem o prírodu Sekoru podnietil nielen k vytvoreniu Ferda Mravca a mnohých ďalších zvieracích hrdinov, ale aj k budovaniu zbierky hmyzu. Jeho záľuba v obrazovom rozprávaní zapríčinila, že sa dnes vníma ako jedna zo zakladateľských osobností českého komiksu," vysvetľuje kurátor výstavy. Nechýbajú na nej aj bábky, ktoré Sekora navrhoval.
Úspech knižiek s Ferdom Mravcom otvoril Sekorovi dvere k spolupráci s divadlom, rozhlasom, filmom a neskôr aj televíziou, kde si mohol vyskúšať pozície scénografa, kostýmového výtvarníka alebo scenáristu. Ako zamestnanec Štátneho nakladateľstva detskej knihy mal po druhej svetovej vojne niekoľko rokov možnosť ovplyvňovať podobu publikácií pre najmenších čitateľov z pozície redaktora.
Kurátor výstavy upozorňuje aj na jeden paradoxný dôsledok, ktorý mala Sekorova všestrannosť. "Vždy trocha komplikovala plné docenenie jeho diela. Jeho schopnosť spojiť do jedného organického celku textové a obrazové oznámenia, spôsobila, že bol v každej umeleckej disciplíne vnímaný tak trocha ako votrelec - medzi literátmi ako píšuci výtvarník, medzi výtvarníkmi ako kresliaci literát a dosť podobne aj v ďalších odboroch," opisuje Prokůpek. Dodáva, že výstava má preto ambíciu ukázať Sekorovu povedomú tvár, ale aj pripomenúť jeho polohy, ktoré sú známe skôr len špecialistom v danej oblasti. Potrvá do 1. septembra.
Ondřej Sekora (1899 - 1967) patrí medzi významné osobnosti československej kultúry 20. storočia. Do povedomia verejnosti vstúpil najmä svojimi knihami pre deti. "Rozsah Sekorových tvorivých aktivít však ďaleko prekračoval hranice detskej literatúry a pôsobí impozantne aj 125 rokov od jeho narodenia," hovorí kurátor výstavy, ktorá osloví malých návštevníkov aj ich prarodičov.
Sekora začínal ako žurnalista v Lidových novinách, kam prispieval športovými reportážami, karikatúrami, kresleným humorom, obrázkovými seriálmi aj ilustráciami textov iných autorov. "Vrúcny vzťah k športu ho priviedol napríklad k úlohe lyžiarskeho inštruktora v Alpách, a vďaka nemu sa stal aj propagátorom rugby v Československu - preložil jeho pravidlá, trénoval niekoľko tímov a dlho pôsobil ako rozhodca," prezrádza Prokůpek.
Láska k výtvarnému umeniu nasmerovala Sekoru k súkromnej maliarskej tvorbe. Jej najzaujímavejšia časť bola inšpirovaná dielom francúzskeho výtvarníka Henriho Rousseaua. "Záujem o prírodu Sekoru podnietil nielen k vytvoreniu Ferda Mravca a mnohých ďalších zvieracích hrdinov, ale aj k budovaniu zbierky hmyzu. Jeho záľuba v obrazovom rozprávaní zapríčinila, že sa dnes vníma ako jedna zo zakladateľských osobností českého komiksu," vysvetľuje kurátor výstavy. Nechýbajú na nej aj bábky, ktoré Sekora navrhoval.
Úspech knižiek s Ferdom Mravcom otvoril Sekorovi dvere k spolupráci s divadlom, rozhlasom, filmom a neskôr aj televíziou, kde si mohol vyskúšať pozície scénografa, kostýmového výtvarníka alebo scenáristu. Ako zamestnanec Štátneho nakladateľstva detskej knihy mal po druhej svetovej vojne niekoľko rokov možnosť ovplyvňovať podobu publikácií pre najmenších čitateľov z pozície redaktora.
Kurátor výstavy upozorňuje aj na jeden paradoxný dôsledok, ktorý mala Sekorova všestrannosť. "Vždy trocha komplikovala plné docenenie jeho diela. Jeho schopnosť spojiť do jedného organického celku textové a obrazové oznámenia, spôsobila, že bol v každej umeleckej disciplíne vnímaný tak trocha ako votrelec - medzi literátmi ako píšuci výtvarník, medzi výtvarníkmi ako kresliaci literát a dosť podobne aj v ďalších odboroch," opisuje Prokůpek. Dodáva, že výstava má preto ambíciu ukázať Sekorovu povedomú tvár, ale aj pripomenúť jeho polohy, ktoré sú známe skôr len špecialistom v danej oblasti. Potrvá do 1. septembra.