Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ramená Dunaja v prírodnej rezervácii Dunajské ostrovy sú po rokoch opäť obnovené. Vodohospodári a ochranári dnes ukončili práce na odstránení štyroch kamenných a betónových prehrádzok, ktoré tvorili bariéru pre tečúcu vodu a migrujúce živočíchy.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) – Ramená Dunaja v prírodnej rezervácii Dunajské ostrovy sú po rokoch opäť obnovené. Vodohospodári a ochranári dnes ukončili práce na odstránení štyroch kamenných a betónových prehrádzok, ktoré tvorili bariéru pre tečúcu vodu a migrujúce živočíchy. Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia (MŽP).
V minulosti vybudované prehrádzky umelo izolovali jednotlivé časti Rusovského ramena. Generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody MŽP Rastislav Rybanič vysvetlil, že vďaka ich odstráneniu príde k opätovnému oživeniu ekosystému dunajských luhov v tejto oblasti.
Je to v poradí ďalšie revitalizačné opatrenie za posledné roky, uviedol generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby (VV) Ladislav Lazár. Podnik ich realizoval v spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ). „V podobných aktivitách budeme aj naďalej pokračovať,“ prisľúbil Lazár v tlačovej správe.
Najbližším zámerom je vytvorenie biokoridoru v oblasti Bakanských ramien a tiež podľa Lazára jedna z najväčších environmentálnych akcií na Dunaji – sprietočnenie Veľkolelského ramena. V obidvoch lokalitách sa práce začnú v marci.
Evirorezort vysvetlil, že v Rusovciach sa v minulosti nachádzali bohato rozvetvené mohutné dunajské ramená, ktoré oddeľovali viaceré ostrovy. Zásadnú zmenu vodného režimu ramien priniesla výstavba priehrady Gabčíkovo. Podľa pôvodného projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa mali stať ostrovy aj rameno súčasťou Hrušovskej zdrže.
Územie sa malo vyrúbať a zatopiť. „Vzhľadom na hodnotu tohto územia a blízkosť zdrojov pitnej vody sa od tohto plánu upustilo a územie sa stalo poldrom, teda sa nachádza pod úrovňou hladiny vody vo vzdutej časti Dunaja,“ priblížil hovorca MŽP Maroš Stano.
Pri bežných hladinách v Dunaji sú ostrovy a rameno od rieky oddelené nízkou hrádzou na brehu, pri vysokých vodných stavoch Dunaj nízku hrádzu prelieva a územie je zatápané.
Maroš Kúdela z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK konštatoval, že vďaka vykonaným revitalizačným opatreniam došlo k zlepšeniu podmienok pre vodné druhy živočíchov a vtáctvo. „Ryby majú opäť možnosť sa dostať na niektoré svoje prirodzené neresiská a vzácne druhy vtákov sa cítia bezpečnejšie na izolovaných ostrovoch,“ opísal Kúdela.
Podľa zoológa tu tak svoje útočisko možno opäť nájde aj vták roku 2014 – bocian čierny, ktorý z Dunajských luhov v posledných rokoch takmer vymizol. Kúdela oceňuje aj to, že ramená budú teraz lepšie preplachované tečúcou vodou pri vyšších vodných stavoch a nebudú sústavne zanášané naplaveninami ako doposiaľ.
Do budúcnosti vodohospodári a ochranári plánujú úplné sprietočnenie Rusovského ramena jeho opätovným napojením na Dunaj. V súčasnosti sa rameno plní iba vďaka priesakom z Dunaja alebo pri vysokých vodných stavoch.
V minulosti vybudované prehrádzky umelo izolovali jednotlivé časti Rusovského ramena. Generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody MŽP Rastislav Rybanič vysvetlil, že vďaka ich odstráneniu príde k opätovnému oživeniu ekosystému dunajských luhov v tejto oblasti.
Je to v poradí ďalšie revitalizačné opatrenie za posledné roky, uviedol generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby (VV) Ladislav Lazár. Podnik ich realizoval v spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ). „V podobných aktivitách budeme aj naďalej pokračovať,“ prisľúbil Lazár v tlačovej správe.
Najbližším zámerom je vytvorenie biokoridoru v oblasti Bakanských ramien a tiež podľa Lazára jedna z najväčších environmentálnych akcií na Dunaji – sprietočnenie Veľkolelského ramena. V obidvoch lokalitách sa práce začnú v marci.
Evirorezort vysvetlil, že v Rusovciach sa v minulosti nachádzali bohato rozvetvené mohutné dunajské ramená, ktoré oddeľovali viaceré ostrovy. Zásadnú zmenu vodného režimu ramien priniesla výstavba priehrady Gabčíkovo. Podľa pôvodného projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa mali stať ostrovy aj rameno súčasťou Hrušovskej zdrže.
Územie sa malo vyrúbať a zatopiť. „Vzhľadom na hodnotu tohto územia a blízkosť zdrojov pitnej vody sa od tohto plánu upustilo a územie sa stalo poldrom, teda sa nachádza pod úrovňou hladiny vody vo vzdutej časti Dunaja,“ priblížil hovorca MŽP Maroš Stano.
Pri bežných hladinách v Dunaji sú ostrovy a rameno od rieky oddelené nízkou hrádzou na brehu, pri vysokých vodných stavoch Dunaj nízku hrádzu prelieva a územie je zatápané.
Maroš Kúdela z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK konštatoval, že vďaka vykonaným revitalizačným opatreniam došlo k zlepšeniu podmienok pre vodné druhy živočíchov a vtáctvo. „Ryby majú opäť možnosť sa dostať na niektoré svoje prirodzené neresiská a vzácne druhy vtákov sa cítia bezpečnejšie na izolovaných ostrovoch,“ opísal Kúdela.
Podľa zoológa tu tak svoje útočisko možno opäť nájde aj vták roku 2014 – bocian čierny, ktorý z Dunajských luhov v posledných rokoch takmer vymizol. Kúdela oceňuje aj to, že ramená budú teraz lepšie preplachované tečúcou vodou pri vyšších vodných stavoch a nebudú sústavne zanášané naplaveninami ako doposiaľ.
Do budúcnosti vodohospodári a ochranári plánujú úplné sprietočnenie Rusovského ramena jeho opätovným napojením na Dunaj. V súčasnosti sa rameno plní iba vďaka priesakom z Dunaja alebo pri vysokých vodných stavoch.
