Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spolu s obyvateľmi Bratislavy chcú aktivisti okolo ostrova, ktorého územie je významným, strategickým a najstarším vodárenským a vodohospodárskym zdrojom, vytvoriť tiež živú reťaz.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) – Bratislavský ostrov Sihoť by mali vyhlásiť za územie chránené občanmi. Urobiť tak chcú dnes popoludní občianski aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja, iniciatívy Bratislava má hlas, zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a Združenia Slatinka. V tejto súvislosti by mala byť na plote ostrova odhalená pamätná tabuľa známeho výtvarníka Fera Guldana. "Teší nás, že pán Guldan svojím dielom podporí vyhlásenie ostrova Sihoť za územie chránené občanmi," hovorí riaditeľ inštitútu Miroslav Dragun.
Spolu s obyvateľmi Bratislavy chcú aktivisti okolo ostrova, ktorého územie je významným, strategickým a najstarším vodárenským a vodohospodárskym zdrojom, vytvoriť tiež živú reťaz. Tá by mala mať zhruba jeden kilometer.
Organizátori zároveň vyzývajú, aby návštevníci podujatia doniesli so sebou aj fotografie krásnych, ale aj vyrúbaných stromov, zničených riek, mokradí a iných ekosystémov. Tie by mali byť vytlačené na tvrdšom papieri formátu A3, aby mohli byť súčasťou improvizovanej výstavy. Podujatie pri príležitosti Dňa Zeme v rámci Víkendu (nielen) pre Sihoť nie je totiž len akciou za záchranu ostrova Sihoť, ale súčasť konceptu oživenia projektu Národného parku Podunajsko a celoslovenskej kampane Za živé rieky.
Bojuje sa ním tak nielen proti výrubom na Sihoti, ale v celej Bratislave a na celom Slovensku. V slovenskej metropole sa to podľa Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) týka napr. Pečnianskeho lesa, Chráneného areálu Jarovská Bažantnica či ochranného pásma vodného zdroja Rusovce – Ostrovné lúčky. "V mnohých prípadoch majú byť ťažbou zničené 80- až 95-ročné prirodzené lužné lesy. A to aj oveľa cennejšie ako tie, čo nájdete na Sihoti. Majú byť zničené holorubom a nahradené monokultúrami nepôvodných kanadských topoľov. Takéto prirodzené lužné lesy pritom nikde inde na slovenskom úseku Dunaja nenájdete. Najmä preto, že boli zničené podobným spôsobom, ako to navrhuje nový hospodársky plán, po novom nazývaný program starostlivosti o les," uvádza BROZ na svojej internetovej stránke. Združenie zároveň upozorňuje, že uvedené územia sú biotopmi európskeho významu a chránené. Lesy v okolí Bratislavy by mali aj podľa neho plniť najmä funkciu ochrany vody a pôdy, udržovať zdravú klímu v okolí mesta a poskytovať pokojné a inšpiratívne miesto pre regeneráciu. Počas víkendu sa aj preto bude pokračovať v zbieraní podpisov pod aktuálne petície.
Na bratislavskom ostrove Sihoť je momentálne zastavená akákoľvek činnosť, predovšetkým ťažobná. Pokyn na jej okamžité pozastavenie dala ešte začiatkom týždňa ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, a to do doby, kým rezort spolu s hlavným mestom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou nenájdu spoločné riešenie. Ministerstvo však spolu s Lesmi SR, ktorým patria lesné pozemky na ostrove a ktoré by tu podľa navrhovaných plánov chceli vyrúbať v období rokov 2016-2025 zhruba 50 percent stromov a vysadiť nové, dali mestskej samospráve ponuku, aby mesto prevzalo pozemky do svojej správy výmenou za iné lesné pozemky.
To, ako sa mesto v tejto veci zachová, zatiaľ známe nie je. Podľa jeho hovorkyne Ivany Skokanovej sa o ďalšom postupe rozhodne po prijatí konkrétneho riešenia. "Za účelom systémového nastavenia starostlivosti o Sihoť sa stretnú ešte odborné oddelenia za hlavné mesto a ministerstvo. Takéto stretnutie sa ešte neuskutočnilo," uviedla pre TASR Skokanová. Isté ale je, že mestské zastupiteľstvo dalo ešte začiatkom februára primátorovi Ivovi Nesrovnalovi mandát, aby požiadal štátne lesy o prevzatie správy všetkých štátnych lesov v katastri mesta Bratislavy do správy mestskej organizácie Mestské lesy.
Spolu s obyvateľmi Bratislavy chcú aktivisti okolo ostrova, ktorého územie je významným, strategickým a najstarším vodárenským a vodohospodárskym zdrojom, vytvoriť tiež živú reťaz. Tá by mala mať zhruba jeden kilometer.
Organizátori zároveň vyzývajú, aby návštevníci podujatia doniesli so sebou aj fotografie krásnych, ale aj vyrúbaných stromov, zničených riek, mokradí a iných ekosystémov. Tie by mali byť vytlačené na tvrdšom papieri formátu A3, aby mohli byť súčasťou improvizovanej výstavy. Podujatie pri príležitosti Dňa Zeme v rámci Víkendu (nielen) pre Sihoť nie je totiž len akciou za záchranu ostrova Sihoť, ale súčasť konceptu oživenia projektu Národného parku Podunajsko a celoslovenskej kampane Za živé rieky.
Bojuje sa ním tak nielen proti výrubom na Sihoti, ale v celej Bratislave a na celom Slovensku. V slovenskej metropole sa to podľa Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) týka napr. Pečnianskeho lesa, Chráneného areálu Jarovská Bažantnica či ochranného pásma vodného zdroja Rusovce – Ostrovné lúčky. "V mnohých prípadoch majú byť ťažbou zničené 80- až 95-ročné prirodzené lužné lesy. A to aj oveľa cennejšie ako tie, čo nájdete na Sihoti. Majú byť zničené holorubom a nahradené monokultúrami nepôvodných kanadských topoľov. Takéto prirodzené lužné lesy pritom nikde inde na slovenskom úseku Dunaja nenájdete. Najmä preto, že boli zničené podobným spôsobom, ako to navrhuje nový hospodársky plán, po novom nazývaný program starostlivosti o les," uvádza BROZ na svojej internetovej stránke. Združenie zároveň upozorňuje, že uvedené územia sú biotopmi európskeho významu a chránené. Lesy v okolí Bratislavy by mali aj podľa neho plniť najmä funkciu ochrany vody a pôdy, udržovať zdravú klímu v okolí mesta a poskytovať pokojné a inšpiratívne miesto pre regeneráciu. Počas víkendu sa aj preto bude pokračovať v zbieraní podpisov pod aktuálne petície.
Na bratislavskom ostrove Sihoť je momentálne zastavená akákoľvek činnosť, predovšetkým ťažobná. Pokyn na jej okamžité pozastavenie dala ešte začiatkom týždňa ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, a to do doby, kým rezort spolu s hlavným mestom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou nenájdu spoločné riešenie. Ministerstvo však spolu s Lesmi SR, ktorým patria lesné pozemky na ostrove a ktoré by tu podľa navrhovaných plánov chceli vyrúbať v období rokov 2016-2025 zhruba 50 percent stromov a vysadiť nové, dali mestskej samospráve ponuku, aby mesto prevzalo pozemky do svojej správy výmenou za iné lesné pozemky.
To, ako sa mesto v tejto veci zachová, zatiaľ známe nie je. Podľa jeho hovorkyne Ivany Skokanovej sa o ďalšom postupe rozhodne po prijatí konkrétneho riešenia. "Za účelom systémového nastavenia starostlivosti o Sihoť sa stretnú ešte odborné oddelenia za hlavné mesto a ministerstvo. Takéto stretnutie sa ešte neuskutočnilo," uviedla pre TASR Skokanová. Isté ale je, že mestské zastupiteľstvo dalo ešte začiatkom februára primátorovi Ivovi Nesrovnalovi mandát, aby požiadal štátne lesy o prevzatie správy všetkých štátnych lesov v katastri mesta Bratislavy do správy mestskej organizácie Mestské lesy.
