Bratislava 20. apríla (TASR) – Pod petíciu za zákaz hazardu v hlavnom meste, ktorú minulý rok spustili primátor Bratislavy a starostovia jej mestských častí, sa doteraz podpísalo približne 104.000 ľudí. Na to, aby bola úspešná, je však potrebné získať podpisy od 30 percent dospelých Bratislavčanov, čo je asi 106.000 obyvateľov.

"Je to obrovský úspech, že sme dokázali vyzbierať viac ako 100.000 podpisov. Je to zásadný pokrok na ceste k účelnej a systémovej zákonnej regulácii," povedal bratislavský primátor a zároveň predseda petičného výboru Ivo Nesrovnal. Výsledkom by podľa neho malo byť posilnenie kompetencie obcí.

Vyzbierané petičné hárky sa predložia magistrátu hlavného mesta, kde bude prebiehať ich kontrola. "Po ich odkontrolovaní a vydaní stanoviska, že petícia je v súlade so zákonom a má dostatočný počet podpisov, sa predloží do mestského zastupiteľstva na vyjadrenie mestským poslancom," informovala TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. Následne sa môže začať proces vypracovania všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zrušení hazardu na území mesta Bratislava.

Po schválení a vydaní VZN sa totiž od dátumu jeho účinnosti nebudú vydávať nové licencie na prevádzkovanie hazardných hier na území hlavného mesta. Licencie, ktoré boli udelené pred účinnosťou VZN, budú naďalej platné do doby skončenia ich platnosti.

Nesrovnal chce, aby obec sama mohla povedať, že si v istej lokalite hazardné hry neželá. "To znamená, aby si prostredníctvom VZN obec mohla obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi na svojom území," vysvetlila Skokanová.

Podľa zákona o hazardných hrách teraz hlavné mesto udelí individuálnu licenciu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť a preukáže splnenie podmienok ustanovených zákonom. "Ak prevádzkovateľ splní všetky zákonné podmienky, hlavné mesto mu individuálnu licenciu musí vydať. Bratislava i iné obce tak v boji s hazardom ťahajú za kratší koniec," podotkla hovorkyňa.

Petícia za zákaz hazardu by však tento stav mohla zvrátiť a vďaka jej úspešnosti by sa mohli naštartovať systémové rokovania o posilnení právomoci obcí v tomto smere, ktoré by im vyplývali už priamo zo zákona.

Petíciu proti hazardu v hlavnom meste spustili primátor Bratislavy a starostovia mestských častí 28. mája 2015. Iniciatívu zdôvodnili tým, že výskyt hazardu i počet kasín a herní v hlavnom meste presiahol únosnú mieru. Poukázali pritom na sociálne problémy i rozvrat rodín, ktoré prináša patologické hráčstvo.

Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier dlhodobo tvrdia, že iniciátori petície sledujú skôr politické ciele ako záujmy občanov mesta. Hovorkyňa jednej z popredných spoločností vo výhernom hracom odvetví Dominika Lukáčová v januári pre TASR uviedla, že ešte minulý rok bolo prijaté memorandum medzi prevádzkovateľmi herní, v ktorom sa zaviazali, že počet herní sa zvyšovať nebude.

"Ak ľudia, organizátori tejto petície majú pocit, že je ich veľa, tak ich zvyšovať nebudeme. Prevádzky, ktoré zaniknú, nebude nahrádzať žiaden nový prevádzkovateľ. Ten trh sa uzavrel," povedala Lukáčová. Výsledkom tohto kroku podľa nej je, že k začiatku roka 2016 je o 1200 výherných prístrojov menej, než tomu bolo doteraz.

AZH a APV pripravujú právne kroky voči početným petíciám proti hazardu

Asociácia zábavy a hier (AZH) a Asociácia prevádzkovateľov videohier (APV) pripravujú právne kroky voči početným petíciám proti hazardu. Na dnešnom brífingu to uviedol zástupca prevádzkovateľov herní Juraj Danielis. Petície proti hazardu pribúdajú v poslednom období vo viacerých mestách na Slovensku. Výnimkou nie je ani Bratislava, kde petíciu ešte minulý rok spustil primátor so starostami mestských častí a doteraz ju podpísalo približne 104.000 obyvateľov.

Právne kroky odôvodňujú predovšetkým tým, že petície nie sú po právnej stránke v poriadku. Okrem toho, že podľa nich porušujú niekoľko zákonov, nie sú údajne postavené na žiadnom vecnom základe. "Všetky vychádzajú z predpokladu, že v herniach je zvýšená kriminalita alebo rušenie nočného pokoja. Samotní autori petícií ale nevedia preukázať, že sa také niečo deje, pretože sa nič také nedeje," priblížil Danielis, pričom doplnil, že o zvýšenej kriminalite v herniach a ich okolí nehovoria ani policajné štatistiky.

Asociácie sa preto domnievajú, že ide len o "populistickú aktivitu" a autori petícií, z ktorých mnohí sú komunálnymi politikmi, by sa mali venovať skôr celospoločenským problémom trápiacim slovenské mestá, akými sú napr. korupcia, drogy či alkoholizmus. "Ak sú nejaké celospoločenské problémy, určite nie sú v herniach," zdôraznil Danielis.

Na skutočnosť, že autormi petícií sú v mnohých prípadoch predstavitelia miestnych či mestských samospráv upozorňuje aj právnik Juraj Baláž. Práve mestá a obce sa podľa neho následne zaoberajú na rokovaní zastupiteľstiev predloženými petíciami a posudzujú, či spĺňajú všetky náležitosti a rozhodujú o riešení situácie, napr. prijatím všeobecne záväzných nariadení či nariadení o úprave prevádzkových hodín. Advokát zároveň zdôrazňuje, že prevádzkovanie hazardných hier je pritom legálnou činnosťou, ktorá je ľahko kontrolovateľná. V opačnom prípade ide o narúšanie práva na podnikanie, keďže ani mnohé právne analýzy podľa neho nepreukázali tvrdenia petičiarov.

Asociácie sa zároveň snažia vyvracať aj mnohé mýty, s ktorými argumentujú petičiari. "Mýtov je veľmi veľa, od vážnych až po úsmevné," hovorí Danielis. Podľa neho nie je pravdou, že herní na Slovensku pribúda, keďže ich počet každoročne klesá. V Bratislave sa ich počet mal znížiť o 23, v Košiciach o 20, v Poprade o 14 a v Žiline o 11. Za fikciu označujú asociácie aj prepojenosť herní na záložne a požičovne, či spojenie s prostitúciou a drogami.

Nezmyslom podľa nich je aj údajne zvýšená kriminalita v herniach a okolí, ktoré sú pravidelne kontrolované a spĺňajú aj bezpečnostné kritériá. Odmietajú tiež tvrdenie, že zákaz hazardu je hlasom ľudu, podľa nich ide skôr o hlas ideologických aktivistov či samospráv. Ako príklad uvádzajú petíciu v Bratislave, ktorej gro hlasov získali petičiari v deň parlamentných volieb a nie priebežne, prípadne nezákonné referendum v Karlovej Vsi. Podľa nich neobstoja ani tvrdenia, že hazard zakázali v Prahe či Brne, keďže na čiernom hazarde "pretečie" niekoľko miliónov českých korún.

Obe asociácie, teda Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier sú otvorené akejkoľvek odbornej diskusii o regulácii, nie diskusii o prohibícii založenej na ideológii. Zároveň upozorňujú, že zvýšená pozornosť by sa mala venovať narastajúcemu online hazardu, ktorý veľmi kontrolovaný nie je.

Prevádzkovatelia združení v týchto asociáciách podpísali ešte v minulom roku Memorandum o porozumení. To sa týkalo najmä zamedzenia nárastu počtu herní na Slovensku a krokov na zastavenie akejkoľvek reklamy a reklamných kampaní.