Na snímke dcéra jedného z legionárov Jana Kiššíková si prezerá pamätnú tabuľu, ktorú odhalili pri príležitosti 95. výročia pripojenia Petržalky k Bratislave aj v kontexte 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny v Bratislave 15. augusta 2014. Foto: TASR/Martin Baumann
Text na tabuli informuje, ktorí francúzski dôstojníci s vojakmi 1. a 2. pluku Stráže slobody s ďalšími jednotkami sa 14. augusta 1919 preplavili cez Dunaj a prešli cez Starý most a obsadili Petržalku.
Bratislava 15. augusta (TASR) – Ukončenie 1. svetovej vojny v Bratislave pripomína nová pamätná tabuľa. Dnes, v deň 95. výročia pripojenia Petržalky k Bratislave, ju odhalili na Farského ulici v tejto najväčšej mestskej časti slovenskej metropoly aj na počesť stého výročia začiatku 1. svetovej vojny.
"Vtedajšia Veľká svetová vojna sa pre Petržalku a Bratislavu skončila nie v roku 1918, ale až pripojením Petržalky k Bratislave, čiže 15. augusta 1919. Pre túto tabuľu by bolo vhodnejšie miesto pri Starom moste alebo na mýtnych domčekoch, ale teraz je tam stavenisko. Preto sme sa rozhodli umiestniť ju na budovu TPD, kde boli počas vojny kasárne," na slávnostnom osadení pamätnej tabule zdôvodnila predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku Iveta Plšeková.
Text na tabuli informuje, ktorí francúzski dôstojníci s vojakmi 1. a 2. pluku Stráže slobody a ďalšími jednotkami v ranných hodinách 14. augusta 1919 sa preplavili cez Dunaj a prešli cez Starý most, aby obsadili Petržalku a pripojili ju k vtedajšiemu Československu a tak aj k dnešnému Slovensku a Bratislave.
Ernest Huska z rovnakého spolku pripomenul prečo a ako došlo k obsadeniu Petržalky našimi vojakmi. Po skončení 1. svetovej vojny v roku 1918 mocnosti v Paríži začali tvoriť nové hranice a Petržalka pripadla Maďarsku. Stala sa z nej pohraničná obec na okraji krajiny a hrozil jej ekonomický úpadok. Najmä nemeckí a rakúski podnikatelia rozmýšľali nad zrušením výroby a odsťahovaním sa. Československá diplomacia úspešným vyjednávaním dosiahla, že Petržalka sa stala súčasťou Československa, ale len na papieri. V Maďarsku po boľševickej revolúcii polovojenské jednotky Maďarskej republiky rád odmietali Petržalku opustiť a začiatkom leta hrozil ich útok cez most, preto na ňom armáda postavila barikády a palebné postavenia. Obsadením Petržalky boli poverení vojaci 1. a 2. pluku Stráže slobody – československého vojenského zboru, ktoré pozostávali väčšinou z vojakov Československých légií a z jednotiek Sokola. Celej akcii velili francúzski dôstojníci, členovia vojenskej misie v ČSR.
Vojnový cintorín a pamätník padlých v prvej svetovej vojne na Kopčianskej ulici v Petržalke vznikol počas 1. svetovej vojny pred sto rokmi. Na cintoríne neďaleko slovensko-rakúskych hraníc je pochovaných v samostatných hroboch 331 vojakov desiatich národností. Foto: TASR/Martin Baumann
"Minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár mal v auguste narodeniny a francúzsky generál Mittelhausser sa ho spýtal, čo by si k svojmu sviatku prial. Šrobár povedal, že Petržalku. Prijalo sa rozhodnutie na útok. Ten nastal vo štvrtok 14.8. v noci na dvoch miestach. V priestore pri dnešnom internáte Lanfranconi sa československí vojaci preplavili ku Pečenskému lesu. Ďalšia skupina našich vojakov prešla cez Starý most a zlikvidovala jeho podmínovanie. Išli bosí, aby okovanými topánkami nerobili hluk, zajali maďarskú stráž, ktorá spala, podobne aj vojakov v kasárňach. Časť našich vojakov na konštrukcii mosta odrezávala zápalné šnúry ku pripraveným náložiam. Celá akcia bola odvážna, pretože za tmy išli do nepreskúmaného prostredia," konštatoval Huska.
Zároveň pripomenul, že výsledkom bolo nielen pripojenie Petržalky, ale najmä posunutie hranice Slovenska za Petržalku v súlade s medzinárodnými dohodami. Táto južná hranica sa nemenila až do roku 1947 s výnimkou rokov 1938-1945, keď Petržalka dočasne pripadla Nemecku, ktoré tiež takto chcelo získať prístup k Dunaju i k mestu.
