Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na úvodné stretnutie prišlo deväť zástupcov neziskových združení.
Autor TASR
Pezinok 26. januára (TASR) – Neexistujúca prepojenosť medzi jednotlivými mimovládnymi organizáciami v meste Pezinok bola tento mesiac podnetom na začatie sieťovania alebo spájania organizácií tretieho sektora. Doteraz sa doň zapojilo 17 miestnych subjektov. Cieľom je vytvorenie vzájomnej dlhodobo udržateľnej spolupráce, z nej má okrem jednotlivých organizácií profitovať aj mesto a jeho občania.
"Čím dlhšie sa pohybujete v oblasti tretieho sektora, tým viac pociťujete potrebu akejsi kooperácie, ktorá môže do vašej práce priniesť nové podnety, skúsenosti, inovácie a potrebné povzbudenie," povedala pre TASR Katarína Hlavandová, ktorá je iniciátorkou myšlienky sieťovania mimovládnych organizácií v Pezinku. Zároveň pôsobí v Slovenskom skautingu ako zborová vodkyňa 61. zboru Modrý oblak Pezinok.
Na základe výzvy sa do sieťovania v Pezinku zapojilo doteraz 17 miestnych organizácií. Tento mesiac sa konalo aj ich úvodné stretnutie, na ktoré prišlo deväť zástupcov neziskových združení z oblasti športu, prevencie kriminality, práce s deťmi s Downovym syndrómom, ale i zaoberajúcich sa históriou baníctva, mineralógiou a geológiou. Jedným z výstupov tejto schôdze je podľa Hlavandovej spoločný workshop venovaný prevencii detí a mládeže v oblasti šikany a kyberšikany, ktorý sa uskutoční začiatkom februára pod záštitou organizácie Stop nebezpečnej elektronickej komunikácii (SNEK).
"Toto stretnutie vnímam pozitívne. O polovici organizácií som dovtedy ani nevedel," konštatoval pre TASR Vladimír Kočí zo Športového plaveckého klubu polície Pezinok, ktorý v spájaní združení tretieho sektora vidí len výhody.
"Týmto spôsobom vzniká priestor pre spoluprácu na komunitných projektoch, neformálnom vzdelávaní a iných službách zameraných na rôzne cieľové skupiny," povedala Hlavandová. Tie majú vytvárať benefity pre verejnosť a zároveň pomáhať samospráve implementovať do praxe prvky neformálnej výchovy, aktívneho občianstva či sociálnej inklúzie. "Vzájomnou spoluprácou môžeme dosiahnuť vyšší stupeň efektivity pri výkone našich činností," doplnila iniciátorka. Podľa nej mimovládne organizácie svojou činnosťou často kompenzujú nedostatky sociálneho systému a napomáhajú či niekedy až suplujú samosprávy pri niektorých činnostiach patriacich do ich výkonu.
"Čím dlhšie sa pohybujete v oblasti tretieho sektora, tým viac pociťujete potrebu akejsi kooperácie, ktorá môže do vašej práce priniesť nové podnety, skúsenosti, inovácie a potrebné povzbudenie," povedala pre TASR Katarína Hlavandová, ktorá je iniciátorkou myšlienky sieťovania mimovládnych organizácií v Pezinku. Zároveň pôsobí v Slovenskom skautingu ako zborová vodkyňa 61. zboru Modrý oblak Pezinok.
Na základe výzvy sa do sieťovania v Pezinku zapojilo doteraz 17 miestnych organizácií. Tento mesiac sa konalo aj ich úvodné stretnutie, na ktoré prišlo deväť zástupcov neziskových združení z oblasti športu, prevencie kriminality, práce s deťmi s Downovym syndrómom, ale i zaoberajúcich sa históriou baníctva, mineralógiou a geológiou. Jedným z výstupov tejto schôdze je podľa Hlavandovej spoločný workshop venovaný prevencii detí a mládeže v oblasti šikany a kyberšikany, ktorý sa uskutoční začiatkom februára pod záštitou organizácie Stop nebezpečnej elektronickej komunikácii (SNEK).
"Toto stretnutie vnímam pozitívne. O polovici organizácií som dovtedy ani nevedel," konštatoval pre TASR Vladimír Kočí zo Športového plaveckého klubu polície Pezinok, ktorý v spájaní združení tretieho sektora vidí len výhody.
"Týmto spôsobom vzniká priestor pre spoluprácu na komunitných projektoch, neformálnom vzdelávaní a iných službách zameraných na rôzne cieľové skupiny," povedala Hlavandová. Tie majú vytvárať benefity pre verejnosť a zároveň pomáhať samospráve implementovať do praxe prvky neformálnej výchovy, aktívneho občianstva či sociálnej inklúzie. "Vzájomnou spoluprácou môžeme dosiahnuť vyšší stupeň efektivity pri výkone našich činností," doplnila iniciátorka. Podľa nej mimovládne organizácie svojou činnosťou často kompenzujú nedostatky sociálneho systému a napomáhajú či niekedy až suplujú samosprávy pri niektorých činnostiach patriacich do ich výkonu.
