Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa viceprimátorky Ivety Plšekovej, by sa koncepčná zmena nemala týkať iba nastavenia podmienok pre zisk nájomného bytu.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) - Získať v hlavnom meste nájomný byt pre mladé rodiny či seniorov by mohlo byť v budúcnosti jednoduchšie. V diskusnej relácii Tablet.TV to avizovala členka mestskej komisie sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania a poslankyňa bratislavského MsZ Zdenka Zaťovičová (Otvorený klub).
Priblížila, že na pôde komisie v súčasnosti diskutujú o prehodnotení podmienok pre získanie nájomného bývania. "V súčasnosti je napríklad jednou z podmienok pre získanie nájomného bytu pre mladé rodiny to, že ani jeden z partnerov nesmie byť starší ako 35 rokov," približuje Zaťovičová, ktorá zároveň upozorňuje, že sa v posledných rokoch výrazne posunul vek, v ktorom si ľudia zakladajú rodinu. "Preto je táto podmienka v súčasnosti často nesplniteľná. Aj preto uvažujeme o tom, že by sme maximálnu vekovú hranicu posunuli na 40 rokov," približuje.
O zmene vekového limitu, v tomto prípade však smerom nadol, sa hovorí aj v prípade podmienky pre získanie nájomného bytu pre starších občanov. V súčasnosti je spodná veková hranica stanovená na 50 rokov. "V súčasnosti však už nie sú ale zriedkavé prípady, že sa v 45 rokoch stáva človek poberateľom invalidného dôchodku a zaraďuje sa do kategórie nízkopríjmových osôb pre ktorých je nájomné bývanie určené," skonštatovala Zaťovičová.
Podľa viceprimátorky Ivety Plšekovej, ktorá bola taktiež hosťom diskusie Tablet.TV, by sa koncepčná zmena nemala týkať iba nastavenia podmienok pre zisk nájomného bytu. "Celkovo si myslím, že by sa nájomné bývanie a výstavba nájomných bytov mali stať jednou z top tém pre Bratislavu," uviedla viceprimátora Bratislavy. Poukázala v tejto situácii okrem iného aj na to, že okrem prirodzene vyprofilovaných skupín obyvateľov, pre ktorých je nájomné bývanie určené (mladé rodiny, seniori, ľudia v nepriaznivej životnej situácii), sa nájomné bývanie stáva zaujímavým pre čoraz väčšiu skupinu ľudí, ktorí do hlavného mesta prichádzajú za prácou, prípadne pre tých, ktorí nemajú ambíciu zaobstarať si vlastnú nehnuteľnosť za cenu úverového zaťaženia.
Plšeková upozornila, že rozširovanie nájomného bývania v súčasnosti brzdí i to, že sa zložito hľadá dohoda medzi magistrátom, mestskými časťami a ich obyvateľmi pri výbere vhodných lokalít. "Je to o konzultácii, nie je snahou mesta za každú cenu niekde stavať a potom čeliť petíciám nespokojných obyvateľov, brániacich sa zahusťovaniu zástavby," pripomenula. Za diskusiu podľa nej stojí však možnosť preklasifikovať pozemky, ktoré by na takúto výstavbu boli vhodné, no v územnom pláne majú v súčasnosti stanovený iný účel využitia.
Priblížila, že na pôde komisie v súčasnosti diskutujú o prehodnotení podmienok pre získanie nájomného bývania. "V súčasnosti je napríklad jednou z podmienok pre získanie nájomného bytu pre mladé rodiny to, že ani jeden z partnerov nesmie byť starší ako 35 rokov," približuje Zaťovičová, ktorá zároveň upozorňuje, že sa v posledných rokoch výrazne posunul vek, v ktorom si ľudia zakladajú rodinu. "Preto je táto podmienka v súčasnosti často nesplniteľná. Aj preto uvažujeme o tom, že by sme maximálnu vekovú hranicu posunuli na 40 rokov," približuje.
O zmene vekového limitu, v tomto prípade však smerom nadol, sa hovorí aj v prípade podmienky pre získanie nájomného bytu pre starších občanov. V súčasnosti je spodná veková hranica stanovená na 50 rokov. "V súčasnosti však už nie sú ale zriedkavé prípady, že sa v 45 rokoch stáva človek poberateľom invalidného dôchodku a zaraďuje sa do kategórie nízkopríjmových osôb pre ktorých je nájomné bývanie určené," skonštatovala Zaťovičová.
Podľa viceprimátorky Ivety Plšekovej, ktorá bola taktiež hosťom diskusie Tablet.TV, by sa koncepčná zmena nemala týkať iba nastavenia podmienok pre zisk nájomného bytu. "Celkovo si myslím, že by sa nájomné bývanie a výstavba nájomných bytov mali stať jednou z top tém pre Bratislavu," uviedla viceprimátora Bratislavy. Poukázala v tejto situácii okrem iného aj na to, že okrem prirodzene vyprofilovaných skupín obyvateľov, pre ktorých je nájomné bývanie určené (mladé rodiny, seniori, ľudia v nepriaznivej životnej situácii), sa nájomné bývanie stáva zaujímavým pre čoraz väčšiu skupinu ľudí, ktorí do hlavného mesta prichádzajú za prácou, prípadne pre tých, ktorí nemajú ambíciu zaobstarať si vlastnú nehnuteľnosť za cenu úverového zaťaženia.
Plšeková upozornila, že rozširovanie nájomného bývania v súčasnosti brzdí i to, že sa zložito hľadá dohoda medzi magistrátom, mestskými časťami a ich obyvateľmi pri výbere vhodných lokalít. "Je to o konzultácii, nie je snahou mesta za každú cenu niekde stavať a potom čeliť petíciám nespokojných obyvateľov, brániacich sa zahusťovaniu zástavby," pripomenula. Za diskusiu podľa nej stojí však možnosť preklasifikovať pozemky, ktoré by na takúto výstavbu boli vhodné, no v územnom pláne majú v súčasnosti stanovený iný účel využitia.
