Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal avízoval, že zrušenie obmedzenia nepodpíše.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) – Bratislavskí mestskí poslanci na svojom štvrtkovom (30.6.) rokovaní schválili zrušenie obmedzenia ťažby v mestských lesoch či zákaz vjazdu motorových vozidiel na Železnú studienku a stavebnú uzáveru v tomto území. Na návrh starostu Devínskej Novej Vsi a mestského poslanca Milana Jambora totiž zrušili uznesenie zastupiteľstva z októbra 2014, na základe ktorého platili v mestských lesoch tieto obmedzenia. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal už avizoval, že aktuálne rozhodnutie mestského zastupiteľstva nepodpíše.
"Nesúhlasím s rozhodnutím poslancov, ktorí vo štvrtok zrušili moje uznesenie z roku 2014. Mestské lesy sú dôležitý verejný priestor Bratislavy, ktorý treba chrániť, a preto sa nemôžeme na všetko pozerať len cez optiku peňazí. Na mestských lesoch sa nemôže zarábať," uviedol na sociálnej sieti primátor.
Na nepodpísanie štvrtkového uznesenia vyzvali Nesrovnala aj mestskí poslanci Jozef Uhler, Tomáš Korček, Oliver Kríž a Radovan Jenčík. "Išlo o poslanecký návrh, ktorý bol prednesený nedostatočne zrozumiteľne a viacerí poslanci boli uvedení do omylu," informoval TASR Uhler. Takýto postup považuje za netransparentný a v jednoznačnom rozpore so záujmami Bratislavčanov i návštevníkov hlavného mesta. Uznesenie z roku 2014, ktorým došlo k obmedzeniu ťažby v mestských lesoch, považujú títo mestskí poslanci za víťazstvo občianskej verejnosti.
Milan Jambor pre TASR ešte v máji uviedol, že ťažba v bratislavských mestských lesoch by sa mala zvýšiť zo súčasných 5000 metrov kubických (m3) za rok, inak dôjde k prestarnutiu porastov, nevyužívaniu ich hospodárskeho potenciálu, zhoršovaniu ich kvality či možnému ohrozovaniu návštevníkov lesa suchými konármi. Podľa Jambora je takéto obmedzenie ťažby pre les škodlivé. Ako tvrdí, za ostatných 50 rokov sa v bratislavských lesoch ťažilo ročne v priemere 18.000 m3 dreva. Taktiež upozornil, že Bratislava pre zníženú ťažbu v mestských lesoch prichádza ročne o 300.000 eur.
Rudolf Ivičič z Mestských lesov v Bratislave pre TASR v máji uviedol, že súčasný stav lesných porastov v bratislavskom lesoparku je občanmi, lesníkmi a ochranárskymi združeniami považovaný za dobrý. Na dosiahnutie takéhoto stavu bola podľa jeho slov v minulých desaťročiach použitá stratégia vyrúbania drevnej biomasy, aká v príslušnom čase a území narástla. Nezasahovaním do ekosystémov mestských lesov sa podľa neho drevná biomasa bude akumulovať a bude znižovať priechodnosť a obslužnosť územia. "Súčasný priaznivý stav je udržateľný iba nepretržitou kultiváciou územia," podotkol s tým, že z pohľadu človeka užívajúceho les na rekreáciu je potrebné ťažiť 18.000 m3 dreva.
So zvýšenou ťažbou v bratislavských lesoch však nesúhlasí iniciatíva Naše Karpaty. Zníženie ťažby na aktuálnu úroveň bolo podľa nej súčasťou balíčka opatrení na podporu rekreácie a športu. "Ide o kompromisné riešenie vedenia mesta Bratislavy, odborníkov, ochranárov a občianskej verejnosti. Zvyšovať ťažbu dreva v čase, keď Bratislavčania žiadajú zvýšenie ochrany lesov tak, ako nikdy predtým, považujeme za neprofesionálne," uviedol pre TASR Marek Páva. V rekreačných lesoch musí byť podľa neho prioritná rekreačná funkcia, nie ťažba dreva.
"Nesúhlasím s rozhodnutím poslancov, ktorí vo štvrtok zrušili moje uznesenie z roku 2014. Mestské lesy sú dôležitý verejný priestor Bratislavy, ktorý treba chrániť, a preto sa nemôžeme na všetko pozerať len cez optiku peňazí. Na mestských lesoch sa nemôže zarábať," uviedol na sociálnej sieti primátor.
Na nepodpísanie štvrtkového uznesenia vyzvali Nesrovnala aj mestskí poslanci Jozef Uhler, Tomáš Korček, Oliver Kríž a Radovan Jenčík. "Išlo o poslanecký návrh, ktorý bol prednesený nedostatočne zrozumiteľne a viacerí poslanci boli uvedení do omylu," informoval TASR Uhler. Takýto postup považuje za netransparentný a v jednoznačnom rozpore so záujmami Bratislavčanov i návštevníkov hlavného mesta. Uznesenie z roku 2014, ktorým došlo k obmedzeniu ťažby v mestských lesoch, považujú títo mestskí poslanci za víťazstvo občianskej verejnosti.
Milan Jambor pre TASR ešte v máji uviedol, že ťažba v bratislavských mestských lesoch by sa mala zvýšiť zo súčasných 5000 metrov kubických (m3) za rok, inak dôjde k prestarnutiu porastov, nevyužívaniu ich hospodárskeho potenciálu, zhoršovaniu ich kvality či možnému ohrozovaniu návštevníkov lesa suchými konármi. Podľa Jambora je takéto obmedzenie ťažby pre les škodlivé. Ako tvrdí, za ostatných 50 rokov sa v bratislavských lesoch ťažilo ročne v priemere 18.000 m3 dreva. Taktiež upozornil, že Bratislava pre zníženú ťažbu v mestských lesoch prichádza ročne o 300.000 eur.
Rudolf Ivičič z Mestských lesov v Bratislave pre TASR v máji uviedol, že súčasný stav lesných porastov v bratislavskom lesoparku je občanmi, lesníkmi a ochranárskymi združeniami považovaný za dobrý. Na dosiahnutie takéhoto stavu bola podľa jeho slov v minulých desaťročiach použitá stratégia vyrúbania drevnej biomasy, aká v príslušnom čase a území narástla. Nezasahovaním do ekosystémov mestských lesov sa podľa neho drevná biomasa bude akumulovať a bude znižovať priechodnosť a obslužnosť územia. "Súčasný priaznivý stav je udržateľný iba nepretržitou kultiváciou územia," podotkol s tým, že z pohľadu človeka užívajúceho les na rekreáciu je potrebné ťažiť 18.000 m3 dreva.
So zvýšenou ťažbou v bratislavských lesoch však nesúhlasí iniciatíva Naše Karpaty. Zníženie ťažby na aktuálnu úroveň bolo podľa nej súčasťou balíčka opatrení na podporu rekreácie a športu. "Ide o kompromisné riešenie vedenia mesta Bratislavy, odborníkov, ochranárov a občianskej verejnosti. Zvyšovať ťažbu dreva v čase, keď Bratislavčania žiadajú zvýšenie ochrany lesov tak, ako nikdy predtým, považujeme za neprofesionálne," uviedol pre TASR Marek Páva. V rekreačných lesoch musí byť podľa neho prioritná rekreačná funkcia, nie ťažba dreva.
