Gabčíkovo 30. júla (TASR) – Dočasní rakúski azylanti budú možno v Gabčíkove skôr, ako sa uskutoční referendum o zriadení dočasného utečeneckého tábora. Obyvatelia sa obávajú, že ich bezpečnosť môže byť ohrozená. TASR to povedal starosta obce Gabčíkovo Iván Fenes.

"Obyvatelia majú oprávnené obavy, nakoľko vidíme, aká je situácia vo svete. Ľudia chcú žiť v pokoji a bezpečí. Ak migranti prídu do Gabčíkova, môžu ohroziť tu bývajúcich. V mene obyvateľov, tak ako som už niekoľkokrát vyhlásil, znova opakujem, že si neželáme, aby v našej obci bol utečenecký tábor,“ zdôraznil starosta s tým, že v nedeľu (2. 8.) využijú zákonné prostriedky a v referende sa vyjadria obyvatelia k danej téme. „Chceme s tým deklarovať názor obyvateľstva,“ podčiarkol.

Podľa jeho ďalších slov zázraky v postoji vlády SR v Gabčíkove neočakávajú. „Ani doteraz sa nás nikto nepýtal. Ja však musím zastupovať záujmy občanov. Stotožňujem sa s tým, že naša bezpečnosť je mimoriadne dôležitá,“ povedal Fenes. Po petícii proti zriadeniu utečeneckého tábora, ktoré podpísalo 3148 ľudí, sa vypísalo referendum. „Podľa môjho názoru bude aj platné a zúčastní sa ho okolo 80 percent obyvateľstva. Ak sa ani potom nič nestane, môžeme konštatovať, že našu vládu nezaujíma názor obyvateľstva, ale uprednostňujú utečencov,“ uviedol starosta.

S utečencami majú obyvatelia už z predchádzajúceho obdobia svoje poznatky. „Máme bohaté skúsenosti, ale predtým bola doba iná, v súčasnosti je podstatne búrlivejšia, hlavne v zahraničí. Problémy sa začali, keď ich už bolo viac ako 800, potom sme zaregistrovali už aj veľmi závažné problémy. Na obec s 5000 obyvateľmi niekoľko sto utečencov je už veľa ,“ tvrdil. Pripomenul, že ľudia boli radi, keď pred šiestimi rokmi tábor uzavreli. „Nemysleli sme na to, že problém sa zopakuje. O terajších utečencoch nič nevieme. Nevieme, z akej krajiny prichádzajú, nepoznáme ich presný počet. Nikto nás oficiálne neinformuje ani o tom, že kedy prídu. Čo je najhoršie, že pravdepodobne budú mať voľný pohyb. Z Migračného úradu Ministerstva vnútra SR sme na náš list dostali odpoveď, v ktorom nám oznámili, že ubytovacie kapacity účelového zariadenia budú znova využité na dočasné umiestnenie rakúskych azylantov,“ podotkol.

Podľa predsedu petičného výboru proti otvoreniu utečeneckého tábora v Gabčíkove Zoltána Jakusa hlavným problémom je, že objekt, kde majú byť umiestnení dočasní rakúski azylanti, nie je ohradený. „Ide o staré budovy, ktoré pôvodne slúžili na ubytovanie pracovníkov vodného diela a teraz sú majetkom Slovenskej technickej univerzity Bratislava,“ vysvetlil Jakus. Podľa jeho ďalších slov petičný výbor vznikol na základe požiadaviek mladých obyvateľov obce, už prvý deň 6. júla petičné hárky podpísalo viac ako 700 obyvateľov. Priznal, že napriek tomu, že referendum bude platné, nikto nevie, aký bude jeho výsledok. „Môže sa stať, že azylanti už tu budú skôr,“ poznamenal.



Štát nebude výsledkami referenda v Gabčíkove viazaný

Miestne referendum v Gabčíkove nemusí v prípade jeho úspechu odvrátiť príchod dočasných rakúskych azylantov do tejto juhoslovenskej obce. Štát jej obyvateľom odkazuje, že nemá povinnosť sa jeho výsledkami riadiť.

Ministerstvo vnútra v tejto súvislosti skonštatovalo, že do príprav ani priebehu nebude nijako zasahovať. Michaela Paulenová z tlačového odboru ozrejmila, že podľa zákona o obecnom zriadení organizovanie referenda patrí do výkonu samosprávy obce a v zmysle ústavy je jedným zo spôsobov, ktorým sa uskutočňuje územná samospráva.

„Znamená to, že pre obec je miestne referendum právne relevantné,“ vysvetlila. Tam sa však podľa názoru rezortu účinky hlasovania končia. „Ministerstvo vnútra ako orgán štátu nie je samostatnými výsledkami referenda viazané a zákon mu neustanovuje na ich základe konať,“ zdôraznila Paulenová.

Podobný názor má i ústavný právnik Eduard Bárány. Podľa neho je otázkou, či by referendum vôbec malo byť. „Nejde o vec miestnej samosprávy. Ak sa vôbec môže konať, tak je záväzné pre orgány obce, ale inak nie,“ zhodnotil.

Z právneho hľadiska teda smerom k štátu z miestneho hlasovania neplynú žiadne dôsledky. „Iná vec je jeho politický vplyv,“ vysvetlil bývalý podpredseda Ústavného súdu SR.

Slovensko sa zaviazalo poskytnúť ubytovacie kapacity pre 500 žiadateľov o azyl z Rakúska. Memorandum o ich dočasnom ubytovaní podpísali ministri vnútra oboch krajín 21. júla vo Viedni.

„V tejto chvíli je v azylovom zariadení v Gabčíkove všetko pripravené na príchod utečencov z Rakúska – vrátane izieb, postelí, pracovníkov,“ informovala Paulenová. Presný termín príchodu prvých 250 dočasných rakúskych azylantov podľa nej ešte nie je známy.

Rezort vnútra v súvislosti so situáciou v Gabčíkove uviedol, že nerozumie panike, ktorá tu vzniká. Pripomenul, že v obci je jedno z azylových zariadení už od roku 1994 a za toto obdobie tu bolo ubytovaných tisíce cudzincov, podľa ministerstva bez akýchkoľvek problémov.

„A vtedy šlo o azylantov, ktorí neskôr zostávali na Slovensku. V tomto prípade pôjde o dočasné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu naspäť do Rakúska,“ ozrejmila Paulenová.

Ministerstvo informovalo, že v období, keď budú v Gabčíkove dočasní rakúski azylanti, bude posilnené stráženie objektu. Financovať to bude rakúska strana, s ktorou je dohodnuté, že ak migranti porušia zákony, ihneď sa vrátia do tábora v Rakúsku.

„Nepredpokladáme, že budú robiť problémy. Akékoľvek porušenie zákona by im zásadne sťažilo prístup k udeleniu azylu,“ vysvetlila Paulenová. Opatrenia, ktoré prijme v tejto súvislosti slovenská polícia, hovorkyňa bližšie špecifikovať nechcela z bezpečnostných a taktických dôvodov.