Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade týchto dvoch dní si želajú, aby počasie bolo typicky zimné.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Medzi dni, keď sa ľudia viac sústreďujú na predpoveď počasia, patrí Štedrý deň a Silvester. V prípade týchto dvoch dní si želajú, aby počasie bolo typicky zimné. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej internetovej stránke.
Ľudia si teda podľa ústavu želajú slnečnú, zasneženú krajinu a teploty hlboko pod bodom mrazu. "Realita býva ale rôzna. Pravdepodobnosť výskytu mrazu, sneženia a snehovej pokrývky je pri porovnávaní týchto dvoch dní väčšia na Silvestra. Okrem toho v časových radoch maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, sneženia a snehovej pokrývky, sa objavujú určité tendencie, ktoré sú pri charakteristikách teploty vzduchu viac nápadné na juhozápadnom Slovensku ako na inom území Slovenska. Pri charakteristikách snehovej pokrývky sú regionálne disproporcie zložitejšie," píše SHMÚ.
Povestné vianočné oteplenie (vianočný odmäk) má podľa ústavu veľmi silný vplyv na výskyt takého sneženia na Štedrý deň, pri ktorom by sa vytvorila nová snehová pokrývka hrubá aspoň jeden centimeter. "Takéto Štedré dni boli v posledných 62 rokoch napríklad v Hurbanove iba štyri, naposledy v roku 1993. Pravdepodobnosť výskytu sneženia je na Štedrý deň iba približne 30-percentná aj v takých zaručene studených a vlhkých oblastiach, ako je severozápadná Orava," informuje ústav.
Na druhej strane Vianoce sú už vo fáze určitého vývoja zimy, a tak veľmi často napadne sneh niekedy v čase od prvých decembrových dní po Vianoce. "Snehová pokrývka sa potom môže udržať aj na Štedrý deň. Takáto šanca je veľmi veľká v kotlinách na severe a severovýchode Slovenska a v stredných a vysokých horských polohách. Napríklad v Oravskej Lesnej nebola snehová pokrývka na Štedrý deň od roku 1951 iba osemkrát. Tento krásny a čarovný čas môže mať v Oravskej Lesnej veľmi peknú zimnú idylku, lebo 24. decembra tam bol v rokoch 1967, 1986, 1988 a 2005 až takmer jeden meter snehu," uvádza sa na stránke SHMÚ.
Mrznúť na Štedrý deň môže aj v najteplejších oblastiach Slovenska, ale v posledných rokoch sú v týchto regiónoch mrazy skôr symbolické. "Dávno sú preč časy, keď aj v Bratislave klesla teplota vzduchu na Štedrý deň takmer na mínus 20 °C, ako to bolo v roku 1963, keď v Hurbanove namerali dokonca mínus 21 °C. V najnovšej histórii sú aktuálne rekordy na opačnej strane spektra hodnôt teploty vzduchu, pretože v Hurbanove bol najteplejší Štedrý deň od polovice 20. storočia v roku 2009, keď tam teplota vzduchu vystúpila nad plus 13 °C," poznamenáva ústav. Na druhej strane klíma východného Slovenska je kontinentálnejšia v porovnaní s juhozápadným Slovenskom. Vývoj teplotných pomerov je tam podstatne konzervatívnejší a podľa SHMÚ to dokazuje aj údaj o najsilnejšom mraze v Košiciach na Štedrý deň od roku 1951, a to z roku 1998. Teplota vzduchu tam vtedy klesla na takmer mínus 19 °C.
Istejšia býva zima na Silvestra. V Oravskej Lesnej už tento deň klesla teplota vzduchu od polovice 20. storočia aj na takmer mínus 30 °C v roku 1968. V Telgárte bol jeden z najmrazivejších Silvestrov v roku 2010, v Bratislave bol najmrazivejší Silvester za posledných 62 rokov v roku 1996.
Podobne ako s teplotami je to na Silvestra aj so snežením, ktoré býva častejšie ako na Vianoce. "V jednej z najchudobnejších lokalít na snehovú pokrývku na Slovensku, v Hurbanove, bol na Silvestra počet dní od roku 1951, keď sa vytvorila snehová pokrývka aspoň jeden centimeter hrubá, dvojnásobný v porovnaní s počtom takýchto dní na Štedrý deň. A že to nemusí byť iba symbolická snehová pokrývka, to potvrdzuje iba nedávna predsilvestrovská snehová kalamita na juhozápadnom Slovensku v roku 2005, keď napadalo pred koncom roka v Hurbanove niekoľko desiatok centimetrov nového snehu," pripomína SHMÚ nedávne udalosti. Tendenciu pribúdania snehovej pokrývky na Silvestra ústav vysvetľuje s problémom vzrastu atmosférických zrážok, ktoré v tomto ročnom období padajú v chladnejších teplotných podmienkach Silvestra.
Ľudia si teda podľa ústavu želajú slnečnú, zasneženú krajinu a teploty hlboko pod bodom mrazu. "Realita býva ale rôzna. Pravdepodobnosť výskytu mrazu, sneženia a snehovej pokrývky je pri porovnávaní týchto dvoch dní väčšia na Silvestra. Okrem toho v časových radoch maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, sneženia a snehovej pokrývky, sa objavujú určité tendencie, ktoré sú pri charakteristikách teploty vzduchu viac nápadné na juhozápadnom Slovensku ako na inom území Slovenska. Pri charakteristikách snehovej pokrývky sú regionálne disproporcie zložitejšie," píše SHMÚ.
Povestné vianočné oteplenie (vianočný odmäk) má podľa ústavu veľmi silný vplyv na výskyt takého sneženia na Štedrý deň, pri ktorom by sa vytvorila nová snehová pokrývka hrubá aspoň jeden centimeter. "Takéto Štedré dni boli v posledných 62 rokoch napríklad v Hurbanove iba štyri, naposledy v roku 1993. Pravdepodobnosť výskytu sneženia je na Štedrý deň iba približne 30-percentná aj v takých zaručene studených a vlhkých oblastiach, ako je severozápadná Orava," informuje ústav.
Na druhej strane Vianoce sú už vo fáze určitého vývoja zimy, a tak veľmi často napadne sneh niekedy v čase od prvých decembrových dní po Vianoce. "Snehová pokrývka sa potom môže udržať aj na Štedrý deň. Takáto šanca je veľmi veľká v kotlinách na severe a severovýchode Slovenska a v stredných a vysokých horských polohách. Napríklad v Oravskej Lesnej nebola snehová pokrývka na Štedrý deň od roku 1951 iba osemkrát. Tento krásny a čarovný čas môže mať v Oravskej Lesnej veľmi peknú zimnú idylku, lebo 24. decembra tam bol v rokoch 1967, 1986, 1988 a 2005 až takmer jeden meter snehu," uvádza sa na stránke SHMÚ.
Mrznúť na Štedrý deň môže aj v najteplejších oblastiach Slovenska, ale v posledných rokoch sú v týchto regiónoch mrazy skôr symbolické. "Dávno sú preč časy, keď aj v Bratislave klesla teplota vzduchu na Štedrý deň takmer na mínus 20 °C, ako to bolo v roku 1963, keď v Hurbanove namerali dokonca mínus 21 °C. V najnovšej histórii sú aktuálne rekordy na opačnej strane spektra hodnôt teploty vzduchu, pretože v Hurbanove bol najteplejší Štedrý deň od polovice 20. storočia v roku 2009, keď tam teplota vzduchu vystúpila nad plus 13 °C," poznamenáva ústav. Na druhej strane klíma východného Slovenska je kontinentálnejšia v porovnaní s juhozápadným Slovenskom. Vývoj teplotných pomerov je tam podstatne konzervatívnejší a podľa SHMÚ to dokazuje aj údaj o najsilnejšom mraze v Košiciach na Štedrý deň od roku 1951, a to z roku 1998. Teplota vzduchu tam vtedy klesla na takmer mínus 19 °C.
Istejšia býva zima na Silvestra. V Oravskej Lesnej už tento deň klesla teplota vzduchu od polovice 20. storočia aj na takmer mínus 30 °C v roku 1968. V Telgárte bol jeden z najmrazivejších Silvestrov v roku 2010, v Bratislave bol najmrazivejší Silvester za posledných 62 rokov v roku 1996.
Podobne ako s teplotami je to na Silvestra aj so snežením, ktoré býva častejšie ako na Vianoce. "V jednej z najchudobnejších lokalít na snehovú pokrývku na Slovensku, v Hurbanove, bol na Silvestra počet dní od roku 1951, keď sa vytvorila snehová pokrývka aspoň jeden centimeter hrubá, dvojnásobný v porovnaní s počtom takýchto dní na Štedrý deň. A že to nemusí byť iba symbolická snehová pokrývka, to potvrdzuje iba nedávna predsilvestrovská snehová kalamita na juhozápadnom Slovensku v roku 2005, keď napadalo pred koncom roka v Hurbanove niekoľko desiatok centimetrov nového snehu," pripomína SHMÚ nedávne udalosti. Tendenciu pribúdania snehovej pokrývky na Silvestra ústav vysvetľuje s problémom vzrastu atmosférických zrážok, ktoré v tomto ročnom období padajú v chladnejších teplotných podmienkach Silvestra.
