Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prijaté nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca tohto roka.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) – Bratislavské Staré Mesto bude na svojom území vyberať miestny poplatok za rozvoj v maximálne možnej výške 35 eur. Rozhodli o tom staromestskí poslanci na dnešnom rokovaní miestneho zastupiteľstva, keď schválili všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj. Prijaté nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca tohto roka.
Podľa neho bude sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území mestskej časti pri stavbách na bývanie 35 eur, pri stavbách na pôdohospodársku produkciu desať eur, pri priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur. Schvaľovanie materiálu VZN sa však ani teraz nezaobišlo bez kritiky a pripomienok.
Poslanec Martin Borguľa sa vyjadril, že s poplatkom na jednej strane súhlasí, na druhej strane sa mu nepozdáva percentuálne prerozdelenie výberu z miestneho poplatku, ktoré je medzi mesto a mestské časti určené v pomere 68:32. Zdôraznil, že v Starom Meste sa veľa nových veľkých stavieb a projektov neplánuje, keďže v budúcnosti by malo byť zastabilizovaným územím, takže samospráva dostane z poplatku výrazne menej, ako Petržalka či Devínska Nová Ves.
Okrajové bratislavské mestské časti by podľa niektorých staromestských poslancov mohli prípadne prijať akýsi kľúč, podľa ktorého by časťou z ich výnosu mohli prispieť Starému Mestu. Poslanec Miroslav Kollár podotkol, že všetok život je situovaný práve do tejto mestskej časti. Viacerí poslanci sa zhodli na tom, že by bolo dobré aktívnejšie bojovať za postavenie Starého Mesta v rámci Bratislavy.
Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci ešte v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Bratislavskí starostovia sa následne na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí (RZ MČ) Bratislavy začiatkom januára tohto roka zhodli na tom, že miestny poplatok za rozvoj by sa mal na území bratislavských mestských častí vyberať v rovnakej výške, v akej ho schválilo v decembri 2016 mestské zastupiteľstvo. O tom, či sa tak aj stane, rozhodujú jednotlivé miestne zastupiteľstvá. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Podľa neho bude sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území mestskej časti pri stavbách na bývanie 35 eur, pri stavbách na pôdohospodársku produkciu desať eur, pri priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur. Schvaľovanie materiálu VZN sa však ani teraz nezaobišlo bez kritiky a pripomienok.
Poslanec Martin Borguľa sa vyjadril, že s poplatkom na jednej strane súhlasí, na druhej strane sa mu nepozdáva percentuálne prerozdelenie výberu z miestneho poplatku, ktoré je medzi mesto a mestské časti určené v pomere 68:32. Zdôraznil, že v Starom Meste sa veľa nových veľkých stavieb a projektov neplánuje, keďže v budúcnosti by malo byť zastabilizovaným územím, takže samospráva dostane z poplatku výrazne menej, ako Petržalka či Devínska Nová Ves.
Okrajové bratislavské mestské časti by podľa niektorých staromestských poslancov mohli prípadne prijať akýsi kľúč, podľa ktorého by časťou z ich výnosu mohli prispieť Starému Mestu. Poslanec Miroslav Kollár podotkol, že všetok život je situovaný práve do tejto mestskej časti. Viacerí poslanci sa zhodli na tom, že by bolo dobré aktívnejšie bojovať za postavenie Starého Mesta v rámci Bratislavy.
Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci ešte v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Bratislavskí starostovia sa následne na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí (RZ MČ) Bratislavy začiatkom januára tohto roka zhodli na tom, že miestny poplatok za rozvoj by sa mal na území bratislavských mestských častí vyberať v rovnakej výške, v akej ho schválilo v decembri 2016 mestské zastupiteľstvo. O tom, či sa tak aj stane, rozhodujú jednotlivé miestne zastupiteľstvá. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
