Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starostovia a primátori sa podľa nich nemali možnosť s legislatívnym návrhom sa oboznámiť, pričom jej dosah bude veľký.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - Starostovia bratislavských mestských častí (MČ) Staré Mesto, Nové Mesto a Lamač Matej Vagač, Matúš Čupka a Igor Polakovič žiadajú, aby bola novela zákona o ochrane prírody a krajiny stiahnutá a riadne prerokovaná so samosprávami. Poslancov Národnej rady (NR) SR zároveň žiadajú, aby novelu v súčasnej podobe neschválili. Navrhnutá legislatívna zmena podľa nich výrazne ohrozuje životné prostredie v mestách a obciach a predstavuje útok na základné hodnoty a životy v nich.
"Novela môže dramaticky zmeniť výrubové konanie, kvalitu životného prostredia a kvalitu a množstvo stromov v zastavaných územiach, v mestách a obciach," skonštatoval Vagač.
Navrhovaná legislatívna zmena predstavuje podľa neho drastickú zmenu vo výrubových konaniach a prinesie najmä dve negatíva. Bez následnej náhradnej výsadby môže byť vyrúbaných množstvo stromov, pričom samosprávy prídu o väčšie množstvo financií, ktoré využívali na náhradnú výsadbu a starostlivosť o zeleň. Kritizuje aj to, že pri výruboch bez súhlasu sa posúva obvod stromu zo 40 centimetrov (cm) na 80 cm.
Samosprávy podľa neho pritom rozhodujú až v 70 percentách prípadov práve o výrube stromov s obvodom medzi 40 až 80 cm. Väčších stromov, teda nad 80 cm, je výrazná menšina. Poukazuje tiež na to, že v roku 2022 vydalo Staré Mesto v rámci správnych konaní 548 povolení na výrub stromov práve v danom rozpätí. Ich spoločenskú hodnotu zároveň vyčíslili na viac ako 300.000 eur.
"Novela ohrozuje základ, ktorý si občania mestskej časti vážia, a to je zelené životné prostredie," poznamenal Polakovič s tým, že dôrazne protestujú proti tomu, aby sa takto zasahovalo do života obyvateľov, najmä v čase klimatickej krízy.
Žiadajú preto stiahnutie novely zákona a jej riadne prerokovanie so samosprávami. Prípadne požadujú, aby bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý by z nej vylúčil zeleň v intravilánoch, teda na území miest a obcí a aby sa týkala len nezastavaných území. Poslancov NR SR žiadajú, aby novelu v súčasnej podobe nepodporili. Starostovia a primátori sa podľa nich nemali možnosť s legislatívnym návrhom sa oboznámiť, pričom jej dosah bude veľký.
Novelu zákona už Vagač v uplynulých dňoch kritizoval. Na sociálnej sieti uviedol, že môže rozpútať "biomasaker" aj v mestách, hovoril tiež o ekologickej katastrofe a spúšti v podobe ubúdajúceho množstva stromov v čase klimatickej krízy. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) takéto tvrdenia odmietlo. V reakcii pre TASR pripomenulo, že novela zákona sa týka len trvalých trávnatých porastov, teda lúk a poľnohospodárskych pozemkov, nevzťahuje sa na parky, cintoríny, mestskú zeleň a ani lesy. Zároveň zdôrazňuje, že žiaden výrub nebude možné realizovať bez súhlasu vlastníka.
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválila vláda. Odobriť ju ešte musí parlament.
"Novela môže dramaticky zmeniť výrubové konanie, kvalitu životného prostredia a kvalitu a množstvo stromov v zastavaných územiach, v mestách a obciach," skonštatoval Vagač.
Navrhovaná legislatívna zmena predstavuje podľa neho drastickú zmenu vo výrubových konaniach a prinesie najmä dve negatíva. Bez následnej náhradnej výsadby môže byť vyrúbaných množstvo stromov, pričom samosprávy prídu o väčšie množstvo financií, ktoré využívali na náhradnú výsadbu a starostlivosť o zeleň. Kritizuje aj to, že pri výruboch bez súhlasu sa posúva obvod stromu zo 40 centimetrov (cm) na 80 cm.
Samosprávy podľa neho pritom rozhodujú až v 70 percentách prípadov práve o výrube stromov s obvodom medzi 40 až 80 cm. Väčších stromov, teda nad 80 cm, je výrazná menšina. Poukazuje tiež na to, že v roku 2022 vydalo Staré Mesto v rámci správnych konaní 548 povolení na výrub stromov práve v danom rozpätí. Ich spoločenskú hodnotu zároveň vyčíslili na viac ako 300.000 eur.
"Novela ohrozuje základ, ktorý si občania mestskej časti vážia, a to je zelené životné prostredie," poznamenal Polakovič s tým, že dôrazne protestujú proti tomu, aby sa takto zasahovalo do života obyvateľov, najmä v čase klimatickej krízy.
Žiadajú preto stiahnutie novely zákona a jej riadne prerokovanie so samosprávami. Prípadne požadujú, aby bol prijatý pozmeňovací návrh, ktorý by z nej vylúčil zeleň v intravilánoch, teda na území miest a obcí a aby sa týkala len nezastavaných území. Poslancov NR SR žiadajú, aby novelu v súčasnej podobe nepodporili. Starostovia a primátori sa podľa nich nemali možnosť s legislatívnym návrhom sa oboznámiť, pričom jej dosah bude veľký.
Novelu zákona už Vagač v uplynulých dňoch kritizoval. Na sociálnej sieti uviedol, že môže rozpútať "biomasaker" aj v mestách, hovoril tiež o ekologickej katastrofe a spúšti v podobe ubúdajúceho množstva stromov v čase klimatickej krízy. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) takéto tvrdenia odmietlo. V reakcii pre TASR pripomenulo, že novela zákona sa týka len trvalých trávnatých porastov, teda lúk a poľnohospodárskych pozemkov, nevzťahuje sa na parky, cintoríny, mestskú zeleň a ani lesy. Zároveň zdôrazňuje, že žiaden výrub nebude možné realizovať bez súhlasu vlastníka.
Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválila vláda. Odobriť ju ešte musí parlament.
