Bratislava 10. apríla (TASR) - Vicepremiér a šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) odmieta akékoľvek kroky vedúce k ťažbe nerastných surovín, ktoré by ohrozili rázovitý malokarpatský región, jeho vinice či zdroje podzemnej vody. Uviedol to v súvislosti s plánovaným geologickým prieskumom antimónu a zlata v okolí Pezinka. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Geologický prieskum v prieskumnom území Trojárová pripravila podľa ministerstva ešte predošlá vláda. Rozhodnutie o určení prieskumného územia s možnosťou realizácie šiestich prieskumných vrtov mal vydať envirorezort ešte v septembri 2022. Súčasné vedenie ministerstva deklaruje, že nevydalo žiadne povolenie ani súhlas na aktivity spojené s takýmto geologickým prieskumom na území Malých Karpát. Samotný minister mal podľa envirorezortu ešte vlani upozorniť na jeho hrozbu primátora Pezinka Romana Mácsa.

„V prípade, ak by chcel držiteľ prieskumného územia realizovať ťažbu, musí postupovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V súčasnosti neevidujeme žiadnu žiadosť ani konanie v tejto veci, no rovnako garantujem maximálnu transparentnosť a otvorenosť,“ konštatuje Taraba.

Ministerstvo zároveň pripomína, že akákoľvek ťažba nerastných surovín podlieha ďalším povoľovacím procesom v zmysle banskej legislatívy, ktorá patrí pod rezort hospodárstva.

Geologický prieskum týkajúci sa vyhradených nerastov, konkrétne antimónu a zlata, odmieta aj súčasné vedenie mesta Pezinok. V súvislosti so zámerom varuje pred ekologickou katastrofou. Upozorňuje, že antimón patrí medzi ťažké kovy, ktoré môžu pri nedostatočnom zabezpečení prenikať do pôdy a podzemných vôd. Plánované vrtné práce považuje za varovný signál.

„Ak raz dovolíme, aby sa do srdca Malých Karpát vrátila ťažba antimónu, o pár rokov už nebude čo chrániť. Toto nie je len technická záležitosť. Je to otázka budúcnosti nášho mesta, našej vody, našich lesov,“ odkazuje Mács.

Mesto deklaruje, že podniká všetky dostupné právne a administratívne kroky. Komunikuje s príslušnými orgánmi, žiada detailné informácie a pripravuje sériu odborných a následne aj verejných diskusií. Protesty a nátlakové akcie považuje samospráva za krajné riešenie, v prípade potreby ich však nevylučuje.